Knižnica spoza pultu

Strike a Robin riešia ďalší prípad zo série detektívok   Joan Rowlingovej. Kriminálna séria tentokrát nahliadne do života sekty. Bežiaci hrob. Keď som chytila do rúk túto knihu,  Robert Galbraith : The Running Grave , v angličtine, najskôr mi padla sánka. Teda, obrazne povedané, inak som sa tvárila celkom hrdinsky.   Mám čítať túto knihu v angličtine?   Vyše 900 strán textu ležalo predo mnou a bolo mi jasné, že bez slovníka to nedám. Navyše, skúste si brať večer do postele knihu, ktorú ledva udržíte v rukách a tlačí Vás na hrudi!!   Jasný negatívny bod pre tento titul!   Aj keď na druhej strane, na objemné exempláre tejto detektívnej série som si už mohla zvyknúť. Pri siedmej časti výborných detektívok   som si rýchlo prepočítala   v hlave plusy:   Opäť sa stretnem so Strikom a Robin! Opäť budem s nimi kráčať po uličkách Londýna, ktorý túžim spoznať. Odkryje sa mi ďalší kúsok z ich životov...

Pamäť. Celé roky Vám funguje dobre. Ani o nej neviete. Idete kúpiť do obchodu rožky a prinesiete rožky. Idete do mesta, lebo chcete ísť do knižnice a domov si naozaj donesiete knihu. Ale pozor, potom to príde. Strávite pár Silvestrov nad 50-tkou a je to tu. Idete kúpiť do obchodu rožky a donesiete mlieko, cukor, časopisy, vatu, ale rožky nie. Idete si z kancelárie na poschodí vybaviť veľmi dôležitú vec na prízemie, ale medzi tým sa Vám rozsypú papiere, stretnete kolegyňu, zazvoní Vám mobil a na prízemí si len vzdychnete: Prečo som sem išla?? Ak toto čítate a patríte do vyššej vekovej skupiny, viete presne, čo hovorím, lebo nad 50 rokov až polovica ľudí objavila, že má pamäť. Resp. že ju nemá. Resp. áno, áno, má ju, ale už to nie je to, čo to bývalo. A potom Vám niekto povie, že mozog je sval. Ak si viete cvičiť bicepsy na ruke, tak si viete cvičiť aj ten zázračný počítač, ktorý nosíte v hlave. Chce to len vedieť ako a byť dôsledný. Dôslednosť je totiž naozaj dôležitá. Ak pochopíte, ž...

Tak to bolo v mojom živote. Okrem Veľkého voza som na nebi rozoznávala len menšie a väčšie bodky a vedela som, že niekde pri 5-násobku zadnej osi Veľkého voza leží Malý voz a Severka. A že cez deň je vidno Slnko a v noci Mesiac. Navyše, beťár Mesiac sa niekedy ukázal aj cez deň a tým ma plietol, Slnko našťastie vždy v noci spalo. Napriek týmto biednym vedomostiam ma nebo – nielen to nočné – fascinovalo. Keď mi prišla do života Dafi a s ňou venčenie počas tmavých zimných večerov, napadlo mi, že by som mala chcieť VIAC. Vedieť VIAC. Čo tak spoznávať okrem Veľkého voza aj iné bodky? Sú na oblohe nahádzané len tak alebo majú nejaký systém? Ako rozoznám hviezdu od planéty? Sú hviezdy súhvezdia  naozaj pekne na kôpke alebo sú medzi nimi veľké vzdialenosti? Trochu vnútorného filozofovania s hlavou otočenou k oblohe mi tiež nezaškodilo. Je hviezda len hviezda? Je pravda, že každý človek má na nebi svoju hviezdu? Ak áno, ukáže sa mu? Vidím tu svoju a neviem, že to je ona? Klopkajú si hviezd...

Knihovníčka Zuzana, prečo by ste nám odporučili túto knihu ? Niekedy sa desím tejto otázky, ale pri tejto knihe by som nezaváhala. Mala by som si z čoho vyberať: Chcete si prečítať o odvážnych ženách, ktoré dokázali meniť svet? Prečítajte si túto knihu. Chcete sa dozvedieť niečo o americkej a francúzskej spoločnej histórii? Prečítajte si túto knihu. Chcete vedieť, ako je možné urobiť fikciu a oživiť historické osobnosti, vdýchnuť dušu menám, o ktorých sa súčasníci učia v učebniciach? Prečítajte si túto knihu. A chcete vedieť, ako jedno miesto, jeden zámok vždy v konkrétnom čase ovplyvňoval životy ľudí? Presne, táto kniha je pre Vás, čítajte! Zámoček v názve knihy nesie meno Lafayette a nájdete ho vo Francúzsku. Je spojený s osobou generála, ktorý pomáhal Američanom vybojovať nezávislosť od Anglicka, Gilberta du Motier, markíza de Lafayette. U nás možno nie známe meno, ale vo Francúzsku a USA osobnosť spojená s bojom za slobodu a práva človeka. Z...

Predstavte si, že by mu to povedala nejaká vedma, keď bol malý! Sklonila by sa k nemu a (aj ona neveriaco) by povedala: Vieš, Hans Christian , aké ty raz spôsobíš šialenstvo? Vieš, koľko detí bude opakovať tvoje meno? Koľko ich bude nocovať v knižniciach po celej Európe počas noci, ktorá sa bude konať na počesť tvojich narodenín? Vidím to dokonca konkrétne – vedma by sa zadívala zahmleným zrakom pred seba – v roku 2022 bude viac ako 100 tisíc detí nocovať na Noci s Andersenom na viac ako 1600 miestach! No, a bolo by! Mali by sme po chlebe. Teda, po rozprávkach! Však Hans Christian by sa nedajbože potešil, on by bol nedajbože šťastný! A skúste písať smutné rozprávky, keď ste šťastný. Skúste písať o nešťastí a dotýkať sa bolesti, keď vám duša spieva. Každý správny rozprávkar – tragéd musí byť nespokojný! Musí sa ako Andersen hrabkať vo svojom vnútri, premýšľať, prečo ho nemajú radi, prečo je taký vysoký, až sa zdá čudný, prečo ho považujú za škaredého, prečo ho otčim nemá rád. A potom ho...

Ak nielen radi čítate, ale aj premýšľate nad tým, čo vám čítanie dáva, tak určite viete, že posilňuje vašu empatiu a poznávanie rôznych podôb života. A najmä, rozvíja Vašu predstavivosť. Podľa slov si vykresľujete literárne postavy, vnútorným zrakom skúmate rôzne situácie, ochutnávate pocity, ktoré by ste inak nezažili, lietate dejinami a časovými pásmami. Ale nemáte niekedy pocit, že je toho na vašu fantáziu priveľa a potrebovali by ste svoju predstavivosť o niečo oprieť? Alebo si aspoň overiť, či obrazy vo vašej hlave nenaberajú príliš nereálny smer? Ja áno a nedávno som prišla na jednu pomôcku. Je ňou tak trochu nepriateľ a konkurent kníh, samotný pán YouTube. K pozeraniu jednej série videí na tejto platforme ma priviedla kniha Tieň vetra , ktorá sa odohráva aj v uličkách Barcelony. Počas jej čítania ma neustále prenasledoval pocit, že ak by som v Barcelone osobne bola, vedela by som sa lepšie ponoriť do atmosféry deja. A tak som do vyhľadávania na YouTube napísala slovo Barcelona a...

Zobrala som svojho macka z police, zabalila som ho do tašky ako výstavný artikel a vybrali sme sa spolu do knižnice. Knihovníci v našej knižnici totiž urobili výstavu z hračiek, s ktorými sa hrali v detstve. V trolejbuse som tašku hodila vedľa seba na sedadlo a zrazu som si to uvedomila. Veď ja tu hádžem o stoličku 50 ročného hračkárskeho starčeka! Čo na to jeho plyšové kosti? Ak mi spadol na zem v škôlke, kde sme sa spolu zoznámili, nič sa nedialo, bol mladý, ale teraz? Veď už oslávil polstoročnicu! Keď som ako 6 ročná absolventka opúšťala materskú škôlku, darovala mi ho pani učiteľka. Potom počas školy som ho mala hodeného niekde medzi hračkami, opustila som ho počas vysokej školy, odišla som do hlavného mesta a ako v romantickej dráme vrátila sa k nemu s bruškom a s dieťaťom. Musel sa zmieriť s tým, ako svojmu synovi vnucujem vláčiky, autíčka a iné hračky, iných mackov. Napriek všetkému, veľa sme si s mojim mackom navzájom dali. Dovolím si to písať aj za neho. On bol tým objektom, k...

Mám pre vás dve otázky. Prvá: Zavriete si niekedy oči a snívate, že žijete úplne, ale úplne inak? Teda inými slovami, ste spokojný so svojím životom takým, aký je? Verím, že áno, ale predsa, možno ste zvedavý, aké by to bolo, keby sa váš osud vyvíjal inak, keby ste vtedy alebo vtedy urobili niečo iné a spustili tak iný sled zásadných udalostí vášho života. A druhá otázka: Idú dokopy knižnica a paralelné svety, teda iné verzie jednej existencie? Keď si pomyslíte, koľko je v knižnici kníh a koľko je v nich zachytených skutočných či vymyslených životov, možno na chvíľu zaváhate, že áno. Navyše, čo ak by tie knihy súviseli všetky len s jednou osobou? Čo ak by boli rôznymi cestičkami z toho istého bodu v živote jednej, povedzme, hrdinky. V knihe Matt Haig -  Polnočná knižnica sa tak deje! V každej každučkej knihe z nekonečného množstva kníh v záhadnej polnočnej knižnici je ukrytá iná verzia života mladej ženy. Hlavná postava knihy, Nora je vo svojich 36 rokoch natoľko unavená z toho, ...

Predstavte si, že ste dobrá manželka, spokojne žijete so svojím mužom a dvoma deťmi a jedného dňa ku vám vtrhne polícia , aby vám prevrátila život hore nohami. Lebo? Taká maličkosť, o ktorej ste netušili - váš manžel je sériový vrah a svoje obete, mladé ženy, mučil k smrti vo vašej pivnici. Počas mnohých rokov. Absurdná predstava, vy by ste hore varili večeru a váš manžel by sa o poschodie nižšie venoval takémuto nevšednému koníčku. A nie raz. Asi si poviete, že to je dobrá hlúposť, ale mňa táto kniha ZAUJALA. Dokonca veľmi. Nie som pravidelný čitateľ detektívok a možno fajnšmekrom by nestačila,  ale ja ju oceňujem svojím osobnými 5 hviezdičkami. A ako som si všimla v internetových recenziách, nie som sama. Kniha Jazero Stillhouse sa proste číta výborne, má  napätie a spád.  Ale prečo ma hlavne zaujala? Lebo mi okrem pôžitku z napätia, prepleteného so psychológiou spoločenskej obete, navodila jednu dôležitú myšlienku - ako ľahko je súdiť iného. Ako ľahko ho je dokonca ...

Prečo, ja knihovníčka, chcem písať práve o tejto knihe? Z dvoch dôvodov. Odporučila mi ju kolegyňa, knihovníčka Janka. Ak vám knihu odporučí knihovník, môže to byť záruka kvality. Knihovník predsa veľa číta a je predpoklad, že dokáže oddeliť zrno od pliev. Ale pozor, knihovník je aj človek so svojou špecifickou povahou a vkusom a jeho vkus vôbec nemusí byť vašim vkusom. Dobrý knihovník sa však dokáže povzniesť nad svoje názory a odporučí vám aj to, čo sa mu nepáči, ak vie, že sa to bude páčiť vám. Dobrý knihovník vás po čase totiž pozná a chce, aby ste mali z čítania pôžitok. Aj z takej knihy, z ktorej on pôžitok či zážitok vôbec nemá. Rešpektuje totiž heslo: "Každej knihe nájsť čitateľa, každému čitateľovi nájsť knihu." V tomto prípade sa knihovníčka Janka trafila a odporučená kniha knihovníčku (a najmä čitateľku) Zuzku zaujala. Ale čo je dôležitejšie, v závere tejto knihy je veta, ktorá neviem, či je pravdivá, ale určite nás knihovníkov poteší. Znie: Ďakujem archivárom a k...

Do ruky sa mi dostala ďalšia kniha, ktorá lahodí knihovníkovej duši, ale aj všetkým tým, ktorí milujú čítanie. Malá brožúrka, o ktorej píšem, je o intenzívnom čítaní a láske ku knihám. Je to taká moderná rozprávka o anglickej kráľovnej Alžbete, pri čítaní ktorej človek začne premýšľať, aká v skutočnosti kráľovná je. Áno, premýšľa o tej malej zaujímavej dáme, ktorá je panovníčkou už celé desaťročia, ale v prvom rade je človekom žijúcim svoj každodenný život. Prečítate si túto knihu a začnete trošku chápať anglickú kráľovnú. Prečo? Pretože kniha je o neobyčajnej žene, ktorá zrazu objavila novú vášeň vo svojom živote! Tú vašu! Stala sa z nej vášnivá čitateľka, a to v období pred jej 80-timi narodeninami. Bolo načase, poviete si ako dlhoročný čitateľ. No, ale nesúďme jej výsosť a radšej si povedzme, ako k tomu došlo. Raz sa prechádzala pri Buckinghamskom paláci, hádzala svojím psíkom loptičku a v blízkosti kuchyne ju zaujala pojazdná knižnica. Nikdy predtým si ju nevšimla a tak (z nudy?) v...

O knihe, ktorá bola venovaná mne: Jojo Moyesová - The Giver of Stars (Darca hviezd)  Určite Vám často niekto daruje bomboniéru alebo kvety, však? Potešilo by Vás, keby vám niekto venoval knihu? Ale nie ako darček zabalený v ozdobnom papieri, ale ako literárne dielo. Mne sa to stalo! A stalo sa mi to nedávno. Na Bibliotéke som si kúpila čiernu hrubšiu knihu, pretože som si na jej obale prečítala meno mojej obľúbenej autorky, otvorila som ju – a tam venovanie MNE! Jojo Moyesová mi venovala knihu! Bolo tam totiž napísané Venujem xxx a všetkým knihovníkom. A ja som čo? Knihovníčka! Poviem Vám, dojalo ma to, veď toto nezažívam každý deň. Pravdupovediac, bolo to po prvýkrát. Chvíľku som si ako správny knihovník hovela nad touto skutočnosťou a potom som sa pustila do čítania. Netrvalo dlho – aj keď, s mojou angličtinou dlhšie ako inému čitateľovi - kým som si uvedomila, že venovanie nie je jediným dôvodom pre moje duševné hovenie. Kniha je totiž o knihovníčkach. A to nie hocijakýc...

Predstavte si (aj ja si to len predstavujem), že ste knihovníčka a strašne, ale strašne vám jedného dňa začne búchať srdce, až tak, že idete k lekárovi. Lekár najprv s hrôzou pozrie na vás a neveriaco krúti hlavou, že ešte s takým pulzom žijete. Schová fonendoskop, vytiahne injekciu a len tak mimochodom sa opýta, kde robíte. „V knižnici? Vy robíte v knižnici? A čo teda robíte tu? Pani, veď vy nemôžete mať stres, vy musíte byť zdravá!!“   Injekciu rýchlo zabalí späť a Vás pošle tiež späť, do práce.  Knihovník predsa nemá stres a teda nespĺňa najzákladnejšiu   a najpoužívanejšiu príčinu modernej choroby. „Nestresujte sa, pani!“,  v ám teda nemôže povedať, a tak za vami aspoň zakričí „A schudnite“! Prejdete si rukami po 55 kilovom tele a rozbehnete sa do práce, lebo   beh je energeticky výdatnejší. Búšenie -nebúšenie, srdce - nesrdce, ak ste knihovníčka, nemôžete zomrieť na infarkt. A ...

Áno, aj to sa môže stať, a keďže som knihovníčka, (nielen) toto ma na knihe JojoMoyesove j zaujalo. Boj o budúcnosť knižníc. Vedeli ste, že som na vymretie? Teda – moje povolanie je na poprednej pozícii v rebríčku povolaní, ktoré sú v informačnej spoločnosti určené na zánik. Knihovníci vraj nebudú. Nebudem. Zatiaľ však žijem a napriek ponurej prognóze sa stále dokážem tešiť zo svojej práce (aj) vďaka mnohým knihám. Jednou z nich bol počas týchto Vianoc román Stále som to ja . Priznajte sa, dámy, ktorá z vás nešla do kina na film Predtým, ako som ťa poznala alebo neprelievala slzy pri predvianočnej televíznej obrazovke. Will Traylor, po osudovej nehode  pripútaný   na invalidný vozík si dobrovoľne vyberá smrť,  hoci mu do života práve vošla životná láska, Louise. Will však naprijíma kompromisy ani polovičatý život. Filmový príbeh sa teda končí smrťou. Román s rovnakým názvom mal pokračovanie ( Čo bolo potom ), v ktorom sa...

Toto silné spojenie koníčku a povolania sa deje rôznymi spôsobmi.  Napríklad sa knihovníčka túla po horách a v mysli si recituje Pozdravujem Vás lesy, hory...alebo zbadá rysa a hneď si v mysli vybavuje knihy o rysoch, ktoré v knižnici majú  ( Rys a divá mačka v slovenských Karpatoch a vo svete ,  Rysavá jalovica , rysovanie...), zbadá jeleňa – Lovec jeleňov , Nevera po slovensky alebo aj séria o Svetových železniciach od Jiřího Jelena . Ale toto spojenie môže byť aj výsledkom toho, že knihovníčka organizuje túru alebo je organizátorom túry knižnica, v ktorej knihovníčka pracuje. No a mne sa toto pritrafilo poprvýkrát pred 6 rokmi, kedy „moja“ knižnica zorganizovala úvodný pamätný pochod na počesť (vtedy ešte nie) svätého Jána Pavla II . Knižnica vypracovala projekt, ktorého ústrednou postavou bol prvý pápež slovanského pôvodu a jednou z aktivít projektu sa stal spoločný slovensko-poľský výstup.  Viete, j...

Poznáte názvy kníh? Výborne! Tak sa pozrite na text nižšie a tipnite si, koľko názvov kníh je  v ňom použitých. Tridsať? Toľko nie! Je ich oveľa viac! A všetky knihy s takýmito názvami sú vo fonde Krajskej knižnice v Žiline. Takže schválne – nájdete ich? A rána sú tu tiché, pomyslela som si. Hľadela som sa na hlboké tiene nad jazerom, ktoré vyzerali akoby ich vytvoril z 50 odtieňov sivej ešte neprebudený maliar bojových scén. Tam, konečne ďaleko od hlučného davu som chvíľu spomínala na stratené ticho noci a počúvala sa, ako večne spievajú lesy. Kopce na obzore sa týčili ako búrlivé výšiny, dookola len veľká  pustatina  a   pole neorané. Brány noci sa zatvorili a nastúpilo čaro všednosti. Všetko je už odviate vetrom, uvedomila som si. Dobrý deň, smútok . Ale ráno neplačem... Bola to noc temných klamstiev, počas ktorej som si toľkokrát opakovala neznámych nemiluj ! V ten deň som však mala nejaké sushi v duši a cítil...