Preskočiť na hlavný obsah

Jojo Moyesová: Darca hviezd

O knihe, ktorá bola venovaná mne: Jojo Moyesová - The Giver of Stars (Darca hviezd) 

Určite Vám často niekto daruje bomboniéru alebo kvety, však? Potešilo by Vás, keby vám niekto venoval knihu? Ale nie ako darček zabalený v ozdobnom papieri, ale ako literárne dielo. Mne sa to stalo! A stalo sa mi to nedávno. Na Bibliotéke som si kúpila čiernu hrubšiu knihu, pretože som si na jej obale prečítala meno mojej obľúbenej autorky, otvorila som ju – a tam venovanie MNE! Jojo Moyesová mi venovala knihu! Bolo tam totiž napísané Venujem xxx a všetkým knihovníkom. A ja som čo? Knihovníčka! Poviem Vám, dojalo ma to, veď toto nezažívam každý deň. Pravdupovediac, bolo to po prvýkrát. Chvíľku som si ako správny knihovník hovela nad touto skutočnosťou a potom som sa pustila do čítania. Netrvalo dlho – aj keď, s mojou angličtinou dlhšie ako inému čitateľovi - kým som si uvedomila, že venovanie nie je jediným dôvodom pre moje duševné hovenie. Kniha je totiž o knihovníčkach. A to nie hocijakých, je o silných nezávislých ženách, ktoré ako prvé v Amerike začali osobne rozvážať a požičiavať knihy osadníkom. Dnes sa tomu hovorí donášková služba.

Dej románu je založený na programe Horseback Librarians (knihovníčky na konských chrbtoch), ktorý v roku 1930 založila v USA Eleanor Rooseveltová v Kentucky. Jej cieľom bolo vzdelávať a obohatiť životy ľudí, ktorí žili v horách a v kopcoch, pohltení prácou a svojim ťažkým jednotvárnym životom. 

Práve týmto ľuďom začali knihy roznášať ženy dobrovoľníčky, ktoré boli nielen sčítané, ale podmienkou bolo, že vedeli jazdiť na muliciach. Tie boli totiž ich hlavný dopravný prostriedok po skalnatej horskej krajine. Ženy boli odvážne, jazdili často v nepriaznivom počasí s nákladom plným kníh a časopisov. Ľudia ich prijímali rozlične, niektorí nedôverčivo, niektorí sa tešili na ich návštevu celé týždne. Často boli pre nich jediným kontaktom s okolitým svetom.

Keď som si dala istú nájdenú recenziu o tejto knihe v angličtine do prekladača, vyšlo mi: „Je to dobré čítanie. Dej vás zaujme....postavy sú dobre vyvinuté, zaujímavé a jedinečné“. No, neviem, či by som použila tieto kostrbaté slová prekladača, ale určite v knihe vystupujú ženy, ktoré Vás pritiahnu svojou odvahou, nezávislosťou a ľudskosťou. Na ich čele stojí Margery O'Hara, ktorá celý život prežila v horách a pozná v nich všetky cestičky. Pre svoje nedobré skúsenosti z detstva v rodine s násilným otcom bojuje aj s tým, čo nemá, čelí svojej životnej láske. Našťastie neúspešne, pretože láska ju nakoniec pohltí a urobí šťastnou. Ale to až na konci, pretože sa zapletie do vraždy, a tak románu nechýba ani súdny proces a napätie. Hlavou postavou je však Angličanka Alice, ktorá príde do Ameriky so svojim manželom vo viere, že ju tam čaká život na vysokej nohe a v rušnej spoločnosti. Avšak, manželstvo jej nevychádza tak, akoby chcela, a vypožičiavanie kníh spojené s túlaním po horách jej poskytne východisko z bezcieľneho nenaplneného života. Ako sa patrí v správnom románe, určenom najmä ženám, nachádza okrem stretnutí s mnohými úžasnými priateľkami aj skutočného partnera pre život.
 
Kniha sa číta dobre, letíte stránkami, ani neviete ako. Ale to je pre väčšinu kníh Jojo Moyesovej príznačné, je totiž výborná rozprávačka a mňa prekvapuje, do akých končín, do akých dôb a k akým témam nás dokáže vo svojich knihách premiestniť. 

A keďže som knihovníčka, určite ma potešili aj zmienky o balení kníh, ich katalogizácii, triedení – a ich čitateľoch. Nebojte sa, nevysvetľujú sa tam katalogizačné pravidlá a ani medzinárodné desatinné triedenie, podľa ktorého knihovníci často triedia odbornú literatúru. Ale keďže som si uvedomovala novodobé počiatky svojej tisícročnej profesie, srdiečko mi poskočilo. Aha, povedala som si, v tomto som doma.
Knihu Vám nielen preto odporúčam. A prajem Vám ešte niečo. Aby aj vám niekto venoval knihu. Ako mne.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť

Pojinko predstavuje seriál článkov: Zlatý fond detskej literatúry Diel druhý:  Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť Uplynul mesiac a Pojinko je tu opäť, aby Vám predstavil ďalšiu svetoznámu knižnú klasiku. Ďalšia časť nášho seriálu je venovaná  Petrovi Panovi . Určite Vám niečo hovoria postavy Wendy, Stratení chlapci, kapitán Hák alebo víla Cililing . Ak náhodou nie, utekajte si prečítať knižku! Stojí za to. Ale, predsa len počkajte! Predtým si prečítajte tento článok, aby ste sa dozvedeli ako to s Petrom Panom vlastne bolo. Detstvo Petra Pana bolo dosť divoké.  Najskôr ušiel rodičom ešte z kolísky, lebo sa dopočul, že musí vyrásť, a to on nechcel. Mal v pláne navždy si užívať bezstarostné roky hier a zábavy. Navyše nemal rád príkazy a zákazy, a tak dal radšej prednosť slobode. Skamarátil sa s vílami (i keď mu často svojou dobiedzavosťou išli na nervy), šéfoval partii Stratených chlapcov; čo boli chlapci, ktorí boli priveľmi zvedaví a nezbední a vypadli z kočíkov

Rezervovať či odložiť? (To je otázka!)

Rezervácia a odloženie kníh sú služby určené na uľahčenie vašej návštevy u nás v knižnici. Chceli ste si prečítať konkrétnu knihu, no zistili ste, že je momentálne vypožičaná iným čitateľom? Pre tento prípad slúži rezervácia, kedy nebude mať čitateľ pred vami možnosť ďalšieho predĺženia výpožičnej doby. Alebo naopak, viete, že knihy, ktoré potrebujete sú dostupné v našich policiach, no nemáte čas ich hľadať? Toto je presne prípad kedy môžete využiť objednanie odloženia kníh do 24 hodín. Obe tieto služby majú určité podmienky, ktoré je treba dodržať, aby ste od nás odchádzali s úsmevom na tvári a knihami v taške. Tieto služby je možné využiť predovšetkým prostredníctvom nášho webového katalógu Carmen . REZERVÁCIA knihy nedostupná = momentálne vypožičaná kniha kniha bude pripravená až po vrátení predošlým čitateľom (nedá sa 100% garantovať či ju vráti načas) spoplatnené sumou 1,00€ / kniha *cena sa môže meniť podľa aktuálneho cenník knižnice je nutné počkať na e-mailové oznámenie dostu

Hana Lasicová - beseda Od knihy k scenáru

Minulú stredu sme mali v knižnici opäť zaujímavú besedu. Tentokrát naše pozvanie prijala Hana Lasicová . Ako som smerovala na besedu vôbec som si neuvedomila, že som už okolo pani Lasicovej prešla aspoň dvakrát. Útle žieňa so širokým úsmevom som zaregistrovala až po jej príchode do miestnosti. Od prvého momentu som vedela, že táto beseda bude naozaj príjemná, zaujímavá a nepochybne veselá. Rozhovor sa niesol v priateľskom duchu, dozvedeli sme sa zaujímavosti nielen z profesijného života, ale aj zo súkromia. Hana si s láskou zaspomínala na svojho otca a jeho užitočné rady, pripomenula si aj Jula Satinského a radosť z detstva, kde bola na ulici obklopená množstvom detí z ďalších hereckých rodín. Debata samozrejme nemohla obísť literárne počiny od prvej knihy  Sedím si v Manchestri na kameni a je mi...? až po knihu Slúžka . Hana písala mame maily o jej Erasmus pobyte a tá jej neskôr navrhla či by to nechcela vydať knižne. Tento večer sme mali šťastie a Hana nám dokonca prečítala úryvok