Predstavte si, že by mu to povedala nejaká vedma, keď bol malý! Sklonila by sa k nemu a (aj ona neveriaco) by povedala: Vieš, Hans Christian, aké ty raz spôsobíš šialenstvo? Vieš, koľko detí bude opakovať tvoje meno? Koľko ich bude nocovať v knižniciach po celej Európe počas noci, ktorá sa bude konať na počesť tvojich narodenín? Vidím to dokonca konkrétne – vedma by sa zadívala zahmleným zrakom pred seba – v roku 2022 bude viac ako 100 tisíc detí nocovať na Noci s Andersenom na viac ako 1600 miestach!
No, a bolo by! Mali by sme po chlebe. Teda, po rozprávkach! Však Hans Christian by sa nedajbože potešil, on by bol nedajbože šťastný! A skúste písať smutné rozprávky, keď ste šťastný. Skúste písať o nešťastí a dotýkať sa bolesti, keď vám duša spieva.
Každý správny rozprávkar – tragéd musí byť nespokojný! Musí sa ako Andersen hrabkať vo svojom vnútri, premýšľať, prečo ho nemajú radi, prečo je taký vysoký, až sa zdá čudný, prečo ho považujú za škaredého, prečo ho otčim nemá rád. A potom ho napadajú nešťastné a nepochopené postavičky, zvieratká a malilinké tvory, ktoré si naložia kríže tohto sveta na svoje plecia a vydajú sa do života. Aby nám ostatným konečne niečo došlo....
Ani na to nechcem pomyslieť, ale keby smutného Andersena nebolo, čo by bolo? Kde bolo, tam bolo, v škaredom káčatku by všetci hneď od začiatku videli krásnu labuť. Cisár by vedel, že holý zadok musí zakryť skutočná látka. Dievčatko so zápalkami by nikdy nechodilo v mraze po ulici a zápalky by používalo na zakúrenie v piecke. Zamilovaný cínový vojačik by stál na poličke usporiadane a navždy vedľa tanečnice, Malá morská víla by nestrácala srdce pre človeka, ale pekne a správne by svoju lásku venovala niekomu v hlbinách mora. Palculienka by si našla k sebe iného drobčeka a nemusela by sa vydávať za pána Krta, všetko, ale úplne všetko by bolo také normálne a NUDNÉ. Čo by sme čítali? Akú krásnu dušu by sme cez písmenka objavovali?
Pán Andersen! Ako dobre, že aj vševidiace vedmy sú len v rozprávkach. Ako dobre, že si kedysi dávno žiadna nesadla vedľa Vás niekde v studenom Dánsku a nezačala Vás zohrievať predstavami (o Vám naklonenej) budúcnosti. Dobre, že ste vôbec, ale vôbec nič o našom aktuálnom svete nevedeli. ... Teda, keď sa tak zamyslím nad Vašimi rozprávkami a nad nami, naozaj ste o nás nič nevedeli?
Komentáre
Zverejnenie komentára