Knižnica spoza pultu

„Nepatrí k skutočnej vďačnosti postoj k životu? Tešíme sa z drobných vecí života bez toho, aby sme chceli stále viac? Z tohto pohľadu je vďačnosť pocit šťastia a spokojnosti v súvislosti s okolnosťami, za ktoré sami nezodpovedáme.“ Niektoré knihy si nájdu nás, nie my ich. A ak je pravdou, že obálky majú upútať, tak táto ma naozaj dostala, musela som si ju prelistovať a hneď aj požičať. Ale nesúďme knihu len podľa obalu. Táto útla knižka bola pre mňa kombináciou vysokoškolskej prednášky a prechádzky v lese. Že vám to nejde úplne dokopy? Tak to ma ešte nepoznáte... :) Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, či vás má váš pes naozaj rád, alebo vás má rád práve preto, že mu doprajete dlhé prechádzky? A mačka? Nepovažuje sama seba za božstvo, keďže jej pravidelne plníte misku? Ako nás môžu mať radi, keď ich vlastne držíme v zajatí? Cítia zvieratá bolesť a strach? Majú naozaj nejaký šiesty zmysel? Sú zvieratá niekedy kruté – k sebe navzájom alebo k iným druhom, alebo ide vždy iba o prežitie? A pre

Lincolnova diaľnica – najnovší román spisovateľa Amora Towlesa , ktorého preslávila predovšetkým kniha Džentlmen v Moskve , nás tentoraz zavedie do Ameriky 50. tych rokov 20. storočia. Osemnásťročný Emmet odchádza z nápravného ústavu (pracovnej farmy), kde si odpykal osemnásť mesačný trest za neúmyselnú vraždu. Jeho otec medzičasom zomrel, zatiaľ čo matka už pred rokmi navždy opustila rodinu. Doma ho tak čaká len osemročný brat Billy. Sú ľudia, ktorí nie sú príchodom Emmeta práve nadšení a bažia po odplate za nešťastné zabitie. A to Emmet ešte netuší, že v kufri auta sa skrývajú jeho dvaja kamaráti z nápravného zariadenia, ktorí tajne ušli a majú vlastné plány ako naložiť so svojimi životmi. Emmetov otec zanechal po sebe len dlhy a nesplnené sny. Neostalo mu nič iné ako staré auto, na ktoré si pred pobytom na pracovnej farme zarobil na brigádach a práve na ňom sa rozhodne vydať s bratom na dlhú cestu, na konci ktorej sa pokúsi nájsť mamu. Spočiatku to vyzerá na romantickú jazdu najsta