Knižnica spoza pultu

Keď sa povie Dublin, väčšina z nás si predstaví Guinness, írsky tanec, nádherné útesy, vietor vo vlasoch, štvorlístky a možno aj škriatka Leprechauna. Ja si odteraz predstavím ešte niečo navyše – knižnice, do ktorých by ste si pokojne išli posedieť aj v piatok večer. Dobrovoľne, bez donútenia, a dokonca s radosťou. A keď sa ocitnete v knižnici Lexicon s výhľadom na Dublinský záliv, ľahko sa vám stane, že tam zostanete oveľa dlhšie, než ste plánovali. Knižnica, kde sa deje… všetko Knižnica tu nie je len miesto, kde si požičiate knihu a potichu odídete. Môžete si tu zahrať Dungeons & Dragons, vytlačiť si niečo na 3D tlačiarni, požičať si notebook. A dokonca si opraviť pokazený mixér či bicykel. Áno, aj to sa dá – v knižnici. V tej chvíli mi bolo úprimne ľúto, že som si so sebou nezbalila pokazený šijací stroj. Ak nemôžete prísť osobne, knižnica vám knihy prinesie až domov. Nie preto, že by to bolo niečo výnimočné, ale preto, že je to prirodzená súčasť služby. A keď nestíhate vrátiť k...

Dánske verejné knižnice ročne navštevuje asi polovica populácie. Na Slovensku je to podľa údajov bývalého Inštitútu kultúrnej politiky iba zlomok, asi 7 %. V septembri som mala možnosť vďaka programu Erasmus+ vycestovať do Dánska a posvietiť si na to, ako to tí Dáni robia. Za týždeň sme s kolegyňami z Krajskej knižnice v Žiline prešli niekoľko knižníc v Kodani, v Aarhuse (v druhom najväčšom meste Dánska) a maličkom mestečku Silkeborg, v ktorom napríklad do knižnice chodí až 58% obyvateľov. Videli sme veľké a moderné knižnice, ale aj menšie provinčné knižnice. Všetky mali spoločné niečo, čo vo mne silne rezonovalo. A nie, nemyslím všadeprítomný očarujúci dánsky dizajn. Ako mama dvoch školopovinných detí som často v situácií, kedy potrebujeme knihy a encyklopédie na školský projekt. Nemáme však kedy ísť do knižnice, program je plný; škola, práca, krúžky. Záchranou je často stará mama, ktorú vyšlem na dôležitú misiu - pre knihy. V Dánsku by to nemusel byť problém. Do knižnice v Silkeborgu...

V Holandsku musia počúvať Duchoňa. Táto myšlienka mi napadla zakaždým, keď som nastúpila do dopravného prostriedku. Keď ma Krajská knižnica v Žiline vybrala ako účastníčku pracovnej cesty v rámci programu Erasmus+ – s cieľom navštíviť verejné knižnice v Amsterdame, Haagu a Utrechte – chvíľu som tomu nevedela uveriť. Veľmi si vážim dôveru, ktorú mi dali, ako aj to, že som mala možnosť spoznať, ako to funguje inde, ale možno aj prísť na to, že u nás to funguje dobre. Alebo aj nie. Bola to veľká česť, ale aj zodpovednosť. Nové prostredie, noví ľudia, stres či všetko zmestím do malého kufra, obava, aby som sa nestratila alebo stihla všetko v práci… a v duchu otázka: Stojí to v mojom veku ešte za to? Verte, stojí. Počas piatich dní pracovného programu sme navštívili šesť verejných knižníc, komunitný aj kreatívny priestor. Odborné poznatky prinesú iné články – tento je o tom, čo zostáva medzi riadkami: o ľuďoch, atmosfére a úsmeve. Úsmev ako súčasť služby Únava z cesty a meškajúceho letu bol...

Všetko sa zomlelo tak rýchlo. Zrazu stojím pred stanicou Amsterdam Central. Uzol, v ktorom sa spájajú rôzne dopravné prostriedky. Rôzne kultúry. Rôzne rasy, jazyky, národnosti, farby pleti. A veľmi veľa cyklistov. Ten ruch mesta je fascinujúci. Neviem si vybrať z toľkých možností...či ísť do Rjiksmuseum alebo Moco museum. Najlepšie oboje. Ak zostane čas, chcem stihnúť aj plavbu loďou po amsterdamských kanáloch, návštevu pivovaru Heineken, dom Anny Frankovej, túžim vidieť futbalový štadión Johana Cruiffa, súdny dvor v Haagu, veterné mlyny v Zaanse Schans. Podarilo sa všetko. Jupí! Niekedy začnem byť z tohto kosmopolitného ruchu unavená, tuhne mi šija. Našťastie Erasmus+ program ma posiela do knižníc. Do oázy pokoja, kde každý človek nájde kúsok svojho domova, priateľské slovo, neobmedzené množstvo podujatí a aktivít. Od vzdelávacích cez kultúrne až po tradičné i moderné knižničné služby. Pracovníci sú veľmi milí, láskaví, priateľskí, entuziastickí, plní energie a nápadov. Neobťažuje ic...

Každý rok nám sem do knižnice zavítajú praktikanti zo Žilinskej univerzity v Žiline a pomáhajú nám s našimi knihovníckymi povinnosťami. Tentokrát sa praktikantka Rebeka K., študentka mediamatiky a kultúrneho dedičstva, podujala napísať nám o knihách, ktoré ju očarili. Hádam očaria aj vás! Nádej jednej matky – Francine Riversová   „Čo viac môžeme dať našim deťom než šancu na lepší život?“ Marta Schneiderová, ktorá síce mala otca aj matku, život ľahký vôbec nemala. Otec jej len blížil a matka sa snažila vynahradiť aspoň kúsok lásky. Otec zakázal školy, ale matka povzbudzovala ďalej. Marta zažila mnoho bolesti od ľudí, ktorí mali byť pri nej, hlavne od otca, ktorý ju mal chrániť. Keď sa po tomto všetkom rozhodne odísť, nie je to ani trochu prekvapivé; má na to nárok. Verí, že to všetko, čo prežila, ju pripravilo na život. Ale popravde, žiadny test vás nepripraví na deti. Veľmi sa mi páči dej aj štýl písania, ktorý autorka použila. Jedná sa o kresťanský román, ktorý som dostala do rúk...

Dnes by sme vám chceli predstaviť historický román Vladislava Doktora . Jeho knižný debut je z prostredia mesta Trenčín v prvej polovici 17. storočia. Detektívna zápletka o ukradnutí uhorskej kráľovskej koruny vychádza z reálneho príbehu. Uhorskú kráľovsku korunu si na trenčianskom hrade, u svojho spojenca grófa Gašpara Ilešháziho, odložil zvolený uhorský kráľ a sedmohradské knieža Gabriel Betlen. Dôverník Gabriela Betlena Ján Werner so svojimi druhmi má vyriešiť záhadu trojnásobnej vraždy na hrade a vypátrať zlodeja kráľovských klenotov, v okolí hradu sa potulujú Turci a župan Gašpar Ilešházi má tajné stretnutie neďaleko od mesta. (Ukážka) Dvadsiateho ôsmeho mája 1620 Na mesto sa zniesla noc a iba trubačov hlas dával obyvateľom kráľovského mesta vedieť, že už je polnoc. Zopár oneskorených opilcov vykračovalo váhavo ulicou pri Hornej bráne. V ľavom hornom okne meštianskeho domu, opierajúceho sa o Baračkovu usadlosť, sliepňalo svetlo sviečok. Muž schúlený na polorozpadnutej veľkej stoli...

Poznáte tú situáciu, kedy je váš zoznam s knihami, ktoré chcete prečítať dlhší ako účtenka za vianočné nákupy? Ja mám s týmto stabilný problém, doma mám cca 50 kúpených kníh, ktoré chcem prečítať a to nehovorím o ďalších, ktoré si chcem požičať z knižnice. Prednedávnom vyšla kniha, ktorá je spojená so strašnou udalosťou, ktorá sa udiala pred rokom a ovplyvnila nielen 2 rodiny, ale celé Slovensko. Keďže som si nenašla čas na čítanie tejto knihy odporučila som ju priamo môjmu ocinovi, ktorý aktívne sleduje všetko dianie vo svete i u nás. Knihu doslova zhltol a plný dojmov mi ju opisoval. Poprosila som ho teda, aby svoje pocity z knihy “hodil na papier”, a tak vám prinášam jeho dojmy z knihy Umlčaní : “Na začiatok by som chcel povedať, že rád čítam knihy, ktoré sú vyrozprávané očitými svedkami doby. Zaujímam sa o dianie nielen vo svete ale predvošetkým v našej krajiny, aj preto som siahol po knihe, ktorá aktuálne výrazne rezonuje v našej spoločnosti: kniha Umlčaní. Kolektív auto...

Čítali ste už texty sv. Tomáša Akvinského? Znie vaša odpoveď „áno“? No ak nie ste génius alebo ste nepodľahli zákernému dojmu, že v nich určite správne chápete všetko, o čom ste presvedčení, že to správne chápete, mohol byť výsledkom vašej čitateľskej námahy pocit, že to bol tvrdý oriešok. Možno máte takú skúsenosť s iným autorom. Ak ste napriek nie celkom úspešnej snahe o vec nestratili záujem, určite radi siahnete po nejakom úvode do myšlienkového sveta daného autora. A najradšej po takom, ktorý bude nabitý informáciami, čo najzrozumiteľnejší, občas vtipný a pôjde veci priamo na koreň. V prípade sv. Tomáša je presne takým úvodom, podľa nejedného čitateľa, práve táto publikácia. Prostredníctvom knihy amerického filozofa Edwarda Fesera sa môžu s Tomášom samozrejme zoznámiť aj tí, ktorí ho nečítali. Slovo „začiatočník“ v podnázve knihy by sme však nemali chápať tak, že z ponúknutého výkladu Tomášove myšlienky každý hneď a bez n...