Ako sa knihovníčka túla po horách a neprestáva byť knihovníčkou

Toto silné spojenie koníčku a povolania sa deje rôznymi spôsobmi.  Napríklad sa knihovníčka túla po horách a v mysli si recituje Pozdravujem Vás lesy, hory...alebo zbadá rysa a hneď si v mysli vybavuje knihy o rysoch, ktoré v knižnici majú  (Rys a divá mačka v slovenských Karpatoch a vo svete, Rysavá jalovica, rysovanie...), zbadá jeleňa – Lovec jeleňov, Nevera po slovensky alebo aj séria o Svetových železniciach od Jiřího Jelena.

Ale toto spojenie môže byť aj výsledkom toho, že knihovníčka organizuje túru alebo je organizátorom túry knižnica, v ktorej knihovníčka pracuje. No a mne sa toto pritrafilo poprvýkrát pred 6 rokmi, kedy „moja“ knižnica zorganizovala úvodný pamätný pochod na počesť (vtedy ešte nie) svätého Jána Pavla II. Knižnica vypracovala projekt, ktorého ústrednou postavou bol prvý pápež slovanského pôvodu a jednou z aktivít projektu sa stal spoločný slovensko-poľský výstup. 

Viete, ja nie som žiadny top horský borec. Občas sa mi stalo, že sa moja noha dotkla vrcholu nejakej hory, ale vždy som si to odniesla horiacou tvárou a lapaním dychu. A keď som počula slovo Veľký ..!!... no nenaľakajte sa! Ale organizátor sa nesmie báť, musí ísť vzorom. Však nejdem na Gerlach, idem na Rozsutec, ktorý je len trochu väčší ako ten Malý, hovorila som si. A aký veľký je Malý??

Tak tu som radšej svoje úvahy zastavila a poddala sa osudu. A tak som sa v jedno septembrové ráno s ostatnými turistami zúčastnila omše na počesť Jána Pavla II. v kostole v Terchovej, veriaci požiadali o Božiu pomoc pri nasledujúcej ceste, neveriaci začali dúfať, že dnes bude jednoducho šťastný deň.

Po registrácii v Štefanovej a rozdaní pamätných listov sme zamierili na Medziholie a následne strmo na Rozsutec. No, tak áno, dýchala som ťažšie...aj farba v lícach bola skôr do purpurova ako do ružova, ale vyliezť sme vyliezli všetci. Hormóny šťastia a pocit víťazstva nad prírodou strieľali všetkými smermi. Ale čo nás, knihovníkov vo výprave potešilo obzvlášť, bola mosadzná tabuľka pripomínajúca návštevu Jána Pavla II., ktorú deň predtým vyniesli na Rozsutec naši priatelia z Horskej služby a upevnili ju na skalu. Ak pôjdete niekedy hore na Veľký Rozsutec, tabuľku tam nájdete; a ak ju uvidíte, spomeňte si na Jána Pavla II. a na knižnicu.

Ak ste na Veľkom Rozsutci už boli, tak viete, že ísť hore je niekedy  ľahšie ako ísť dole. Ako občas v živote – cestu na vrchol si odpracujete, ale kto by rád padal ku dnu. Takže pred niekým, kto vyjde na vrchol Rozsutca, sa môže zdať cesta ešte nekonečne dlhá. Ak jeho krok nesplynie s prírodou, ak sa mu nepodarí podľahnúť jej čaru, ak si nerecituje Pozdravujem Vás, lesy, hory ako to robia knihovníčky,  ak začne myslieť úpenlivo na cestu, ktorá je ešte pred ním, môže to byť horšie. 

Ale ak si uvedomíte, aký nádherný kus sveta je práve okolo vás a že ste jeho súčasťou, príroda a vznešené myšlienky vám pomôžu. Prechod okolo Malého Rozsutca a Jánošíkovými dierami je určite zážitok.

Takže tak sa spojila knihovníčka a turistka v jedno pred šiestimi rokmi a tak je to odvtedy každý rok, lebo Krajská knižnica výstup opakuje už tradične vždy v septembri. Aj tento rok som výstup absolvovala a odporúčam vám ho, lebo ak je dobré počasie (a to vôbec neznamená zásadne bez dažďa), výstup je krásny. A krásni sú na ňom ľudia, uvoľnení, spokojní, víkendoví, priateľskí a v prípade spoločného výstupu aj spojení pocitom zvláštnej spolupatričnosti.

Výstup na Veľký Rozsutec nie je ľahký, ale nie je ani nezvládnuteľný a mnoho ľudí ho absolvuje viackrát za život. Vrchol má nálepku jedného z najkrajších slovenských kopcov a ľudí láka sľub každej pridanej hodnoty, ktorou je v tomto prípade jedinečná flóra a nádherný výhľad do diaľok. Takže zarecitujeme si na záver s Hviezdoslavom? „Mňa kedys zvádzal svet“ .... ale medzi nami,  najviac to ľúbim doma.

Zuzku čitatelia nestretávajú často. Pracuje v kancelárii na metodickom oddelení a tak ju môžete stretnúť iba jednu sobotu v mesiaci. Nepohrdne však žiadnym podujatím pre deti, či dospelých a robí aj trénerku pamäti. Má rada dobrú literatúru a našu knižnicu.