Knižnica spoza pultu

Neznášali ste v škole matematiku? Desíte sa jej do dnešných dní? Myslíte si, že na ňu „nemáte bunky“? Ak ste odpovedali „áno“ aspoň na jednu z trojice úvodných otázok, vedzte, že táto publikácia je určená práve Vám! Aj ak ste trikrát odvetili „nie“, Matematická kniha vás rozhodne poteší.  Rozsiahla populárno-náučná publikácia Clifforda Pickovera ponúka v chronologickom poradí prevratné objavy a neobyčajné príbehy ľudí, ktorých životy sa odohrávali vo sférach matematických. Tieto sú preberané v desiatkach krátkych a ľahko stráviteľných kapitol, doplnených pútavým obrazovým materiálom. Môžete ich študovať systematicky alebo si v nich len nezáväzne listovať, pretože každá tvorí uzavretý celok, ktorý funguje bez ohľadu na zvyšok knihy. Ale to, či si s takýmto prístupom vystačíte, alebo vás kniha predsa len nenásilne dovedie k hľadaniu súvislostí medzi jednotlivými matematickými zaujímavosťami, môžete otestovať len na vlastnej koži.  Ostáva na rozhodnutí pedagógov, či (a ako) knihu...

Ak radi navštevujete romantické hradné zrúcaniny našej vlasti, istotne neušlo vašej pozornosti, že v priebehu uplynulých dvoch desaťročí na mnohých z nich prebieha čulý stavebný ruch.  Publikácia rozsiahleho kolektívu autorov s titulom Zachráňme hrady sa svojím charakterom zásadne odlišuje od drvivej väčšiny kníh o hradoch a zámkoch. Dočítate sa v nej totiž len málo o vzniku a dávnej histórii týchto fortifikačných stavieb, zato je mimoriadne cenným a bohatým zdrojom informácií o pätnásťročnej (2002 – 2017) činnosti takmer troch desiatok občianskych združení zameraných na záchranu historických ruín. Už na pohľad atraktívna kniha vo formáte A4 mapuje ciele a výsledky práce týchto združení a slúži ako nositeľ pre výmenu skúseností a šírenie príkladov dobrej praxe, napr. rôznych metód obnovy, osvedčených materiálov a technológií. Je teda plná poznatkov z prvej ruky. Prirodzene, toto dielo sa núka najmä odborníkom na obnovu historických pamiatok, všetkým členom spomenutých občianskych z...

Ktorý chlapec by nesníval o tom, že sa ocitne spolu so svojimi rovesníkmi na tropickom ostrove bez dohľadu dospelých? Presne to sa prihodilo skupinke anglických školákov po havárii lietadla nad Tichým oceánom v románe Boh múch od držiteľa Nobelovej ceny Williama Goldinga (1911 – 1993).  Na ostrove je ako v raji: slnko svieti, voda láka… rozum však protagonistom velí predovšetkým prežiť plus vrátiť sa domov. Ich počiatočnú bezstarostnosť vystrieda nutnosť zabezpečiť si potravu, postaviť prístrešie a pripomenúť sa okolitému svetu. Ohľadom priorít a spôsobov ich dosahovania však medzi chlapcami nevládne konsenzus. V prostredí súperiacich vôlí sú malí hrdinovia (a spolu s nimi aj čitatelia) konfrontovaní s otázkou, ktorú vôbec nie je ľahké vyriešiť: Na akých princípoch vybudovať aspoň dočasne fungujúcu spoločnosť, ktorá im zaručí prežitie v lone prekrásnej a zároveň krutej prírody? Civilizácia a pudovosť zápasia v každom jednotlivcovi, boj o moc v skupine vrcholí a navyše sa na i...

Kniha Jednota filosofické zkušenosti vychádza zo série prednášok, ktoré Étienne Gilson (1884 – 1978) vyriekol na Harvarde v roku 1936. Francúzsky mysliteľ a historik filozofie v tomto diele dospieva k záveru, že metafyzika ako veda – podľa ideálov Platóna , Aristotela a Tomáša Akvinského – nie je ani v princípe nemožná, ani nie je vecou minulosti. Činí tak na základe dôkladnej analýzy a komparácie dejín filozofických skúmaní od vrcholného stredoveku po 20. storočie. Gilson hľadá zákonitosti filozofického vývoja, nazýva ich „zákonmi vyvodenými z filozofickej skúsenosti“ a chápe ich ako trvalé pravidlá pre dosahovanie úspechov v metafyzickom bádaní. Prierez dejinami filozofie v autorovom podaní ani zďaleka nepôsobí ako prechádzka ružovou záhradou. Dejiny myslenia sú dejinami zlyhaní metafyziky a následných prechodov k rôznym podobám skepticizmu. Metafyzika zákonite stroskotáva vždy, keď na jej miesto niektorý filozof dosadí jednu zo špeciálnych vied. Gilson tak uvádza na scé...

Čítali ste už texty sv. Tomáša Akvinského? Znie vaša odpoveď „áno“? No ak nie ste génius alebo ste nepodľahli zákernému dojmu, že v nich určite správne chápete všetko, o čom ste presvedčení, že to správne chápete, mohol byť výsledkom vašej čitateľskej námahy pocit, že to bol tvrdý oriešok. Možno máte takú skúsenosť s iným autorom. Ak ste napriek nie celkom úspešnej snahe o vec nestratili záujem, určite radi siahnete po nejakom úvode do myšlienkového sveta daného autora. A najradšej po takom, ktorý bude nabitý informáciami, čo najzrozumiteľnejší, občas vtipný a pôjde veci priamo na koreň. V prípade sv. Tomáša je presne takým úvodom, podľa nejedného čitateľa, práve táto publikácia. Prostredníctvom knihy amerického filozofa Edwarda Fesera sa môžu s Tomášom samozrejme zoznámiť aj tí, ktorí ho nečítali. Slovo „začiatočník“ v podnázve knihy by sme však nemali chápať tak, že z ponúknutého výkladu Tomášove myšlienky každý hneď a bez n...