Knižnica spoza pultu

Židovská Štiavnica – až do druhej svetovej vojny bola židovská komunita neoddeliteľnou súčasťou banského mesta. Jej členovia sa väčšinou živili podnikaním, do Štiavnice sa prisťahovali z rôznych dôvodov už ich rodičia či starí rodičia. Ostatní obyvatelia mesta navštevovali ich obchody, lekárne, advokátske kancelárie. Susedské vzťahy boli bezproblémové. Po vzniku Slovenského štátu boli vydané protižidovské zákony a život v meste sa pre židovskú komunitu poriadne skomplikoval. Začali sa organizovať prvé transporty do pracovných a koncentračných táborov, sused suseda prestal zdraviť, arizoval sa majetok, prichádzali udania, len málo ľudí sa rozhodlo v tejto situácii pomôcť. Synagóga chátrala, lebo ju nemal kto navštevovať. Židia, ktorí sa po vojne do mesta vrátili, ostali väčšinou sklamaní. Ich domy boli obsadené, obyvatelia Štiavnice sa na nich pozerali s nedôverou a preto sa väčšina židov rozhodla Banskú Štiavnicu navždy opustiť. Autorka knihy zozbierala mnoho historických dokumentov,

Tak to bolo v mojom živote. Okrem Veľkého voza som na nebi rozoznávala len menšie a väčšie bodky a vedela som, že niekde pri 5-násobku zadnej osi Veľkého voza leží Malý voz a Severka. A že cez deň je vidno Slnko a v noci Mesiac. Navyše, beťár Mesiac sa niekedy ukázal aj cez deň a tým ma plietol, Slnko našťastie vždy v noci spalo. Napriek týmto biednym vedomostiam ma nebo – nielen to nočné – fascinovalo. Keď mi prišla do života Dafi a s ňou venčenie počas tmavých zimných večerov, napadlo mi, že by som mala chcieť VIAC. Vedieť VIAC. Čo tak spoznávať okrem Veľkého voza aj iné bodky? Sú na oblohe nahádzané len tak alebo majú nejaký systém? Ako rozoznám hviezdu od planéty? Sú hviezdy súhvezdia naozaj pekne na kôpke alebo sú medzi nimi veľké vzdialenosti? Trochu vnútorného filozofovania s hlavou otočenou k oblohe mi tiež nezaškodilo. Je hviezda len hviezda? Je pravda, že každý človek má na nebi svoju hviezdu? Ak áno, ukáže sa mu? Vidím tu svoju a neviem, že to je ona? Klopkajú si hviezdy na