Knižnica spoza pultu

Predstavte si (aj ja si to len predstavujem), že ste knihovníčka a strašne, ale strašne vám jedného dňa začne búchať srdce, až tak, že idete k lekárovi. Lekár najprv s hrôzou pozrie na vás a neveriaco krúti hlavou, že ešte s takým pulzom žijete. Schová fonendoskop, vytiahne injekciu a len tak mimochodom sa opýta, kde robíte. „V knižnici? Vy robíte v knižnici? A čo teda robíte tu? Pani, veď vy nemôžete mať stres, vy musíte byť zdravá!!“   Injekciu rýchlo zabalí späť a Vás pošle tiež späť, do práce.  Knihovník predsa nemá stres a teda nespĺňa najzákladnejšiu   a najpoužívanejšiu príčinu modernej choroby. „Nestresujte sa, pani!“,  v ám teda nemôže povedať, a tak za vami aspoň zakričí „A schudnite“! Prejdete si rukami po 55 kilovom tele a rozbehnete sa do práce, lebo   beh je energeticky výdatnejší. Búšenie -nebúšenie, srdce - nesrdce, ak ste knihovníčka, nemôžete zomrieť na infarkt. A ...

Pred nejakým časom nás v knižnici navštívil hovorca 5. pluku špeciálneho určenia. Sami sme nevedeli, čo máme od tohto stretnutia očakávať. Prišiel s ponukou prezentovať knihu, ktorú napísal bývalý branec Bohdan Cagáň o skúsenostiach z vojenskej služby, ktorú absolvoval práve v žilinských kasárňach. Najskôr som si hovorila, že to určite nebude kniha pre mňa. Veď čo mám ja spoločné s vojakmi? Moja generácia už základnú vojenskú službu ani nezažila. Z detstva si síce ešte pamätám "civilkárov", ktorí sa kasárňam vyhli, ale inak o vojenčine neviem nič. Potom ale prišiel deň D, pred knižnicou zastavil obrnený transportér a ocitli sme sa v maskáčovom opare. A tak som začala rozmýšľať. Ako to asi tí chlapci v uniformách prežívajú? Prečo sa pre také povolanie rozhodli? Kde berú odvahu skočiť z letiaceho vrtuľníku? Nemohla som odolať a knihu som si požičala a veru som ju aj prečítala za jedno popoludnie. Nebolo možné ju odložiť. Autor popisuje, ako ho povolali (v podstate náhle),...

Toto silné spojenie koníčku a povolania sa deje rôznymi spôsobmi.  Napríklad sa knihovníčka túla po horách a v mysli si recituje Pozdravujem Vás lesy, hory...alebo zbadá rysa a hneď si v mysli vybavuje knihy o rysoch, ktoré v knižnici majú  ( Rys a divá mačka v slovenských Karpatoch a vo svete ,  Rysavá jalovica , rysovanie...), zbadá jeleňa – Lovec jeleňov , Nevera po slovensky alebo aj séria o Svetových železniciach od Jiřího Jelena . Ale toto spojenie môže byť aj výsledkom toho, že knihovníčka organizuje túru alebo je organizátorom túry knižnica, v ktorej knihovníčka pracuje. No a mne sa toto pritrafilo poprvýkrát pred 6 rokmi, kedy „moja“ knižnica zorganizovala úvodný pamätný pochod na počesť (vtedy ešte nie) svätého Jána Pavla II . Knižnica vypracovala projekt, ktorého ústrednou postavou bol prvý pápež slovanského pôvodu a jednou z aktivít projektu sa stal spoločný slovensko-poľský výstup.  Viete, j...

Bola raz jedna knižnica, v tej knižnici náučné oddelenie. To náučné oddelenie malo staré regále a bolo ich dosť veľa. No prišla pani riaditeľka a šup - nakúpime nové police. A prišli zdroje zo ŽSK a šup - objednali sme nové police. A prišli nové police a šup - no... to už tak rýchlo nešlo. Nové police prišli koncom novembra, ale kam ich umiestniť sme plánovali už dávno predtým. Kreslili sme, gumovali, skicovali, premeriavali... Až kým sme nenašli riešenie. Od stredy 22. do piatku 24. nám páni z firmy nosili dosky a montovali, montovali, montovali. Z ôsmich ton (TON!!) dosiek postavili 93 nových regálov. Podľa plánov sme museli zmeniť radenie fondu náučného oddelenia. Jednoducho povedané tam, kde bolo predtým MDT 00 (všeobecnosti) teraz nájdete 94 (dejiny). A naopak. A koľko kníh, bolo treba premiestniť? 60 000. Ani jedna neostala na svojom mieste. A to nehovorím o tisíckach časopisoch. Všetko bolo treba vyložiť... niekam. Na stoly, stoličky, do prázdnych políc... Knihy boli jedno...