Pretože kniha je o neobyčajnej žene, ktorá zrazu objavila novú vášeň vo svojom živote! Tú vašu! Stala sa z nej vášnivá čitateľka, a to v období pred jej 80-timi narodeninami. Bolo načase, poviete si ako dlhoročný čitateľ. No, ale nesúďme jej výsosť a radšej si povedzme, ako k tomu došlo. Raz sa prechádzala pri Buckinghamskom paláci, hádzala svojím psíkom loptičku a v blízkosti kuchyne ju zaujala pojazdná knižnica. Nikdy predtým si ju nevšimla a tak (z nudy?) vošla dnu.
Požičala si knihu (asi trochu zo zdvorilosti) a prečítala ju. Asi ju ani veľmi nezaujala, ale kráľovná robí všetko poriadne a knihu treba dočítať, či je zaujímavá alebo nie. Za prvou knihou nasledovala druhá a za druhou tretia, až – z kráľovnej sa stala fanatická čitateľka. To by sme sa mali všetci tešiť, že našla takú ušľachtilú záľubu, ale v prípade kráľovnej nič nie je jednoduché. Veci totiž zrazu neboli ako predtým. Na jej stole rástli kôpky s knihami, knihu potajomky čítala aj popri mávaní z automobilu, klásť základné kamene ju zrazu nebavilo a zmenilo sa jej správanie počas verejných besied. Zdvorilé nacvičené otázky adresované svojim fanúšikom nahradila jedna hlavná: Čo teraz čítate? A ani psom sa táto zmena nepáčila, pretože keď sa kráľovná ponorila s knihou do kresla, skončilo hádzanie loptičiek.
V paláci nachádzali kráľovnú usadenú v rôznych kútoch s okuliarmi na nose, poznámkovým blokom a perom. Keď ju tak našiel manžel, len zasmial a povedal, že je rád, ak je niekto šťastný. A ona bola. Jej čitateľský vkus sa menil, spoznávala stále viac a pritom si začala uvedomovať nekonečnosť literatúry - je ako široká krajina, po ktorej cestujem, ale nikdy ju neobsiahnem, zapisovala si. Začala som príliš neskoro. Tak, tak, ponaučenie – začnite skoro!
Ako kniha končí? Kráľovná sa rozhodne skončiť s čítaním a písať knihy sama. Ale stojí pred dilemou, či to bude zvládať popri vládnutí, a tak si vyberie medzi dvoma možnosťami. Vládnuť a nepísať alebo abdikovať a písať. Skúste si zatipovať, čo zvíťazilo.
Čo ma trochu mrzelo? Že kráľovná stretávala veľa ľudí, ktorí NEČÍTAJÚ. Dobre, dobre, však ani ja nehrám rugby. Ale aj tak, toľká škoda, ak v ľudských životoch nie sú knihy.
A čo ma mrzelo viac? Že som knihe nerozumela dostatočne. Je totiž v angličtine a mala som pocit, že niektoré veci mi unikajú. Ale pobavila ma. A keď teraz uvidím kráľovnú v televízore, napadne mi otázka, či náhodou práve nečíta to, čo ja.
Knihu The Uncommon Reader do Alana Benetta nájde v našej knižnici v Britskom centre.
Zuzku čitatelia nestretávajú často. Pracuje v kancelárii na metodickom oddelení a tak ju môžete stretnúť iba jednu sobotu v mesiaci. Nepohrdne však žiadnym podujatím pre deti, či dospelých a robí aj trénerku pamäti. Má rada dobrú literatúru a našu knižnicu.
Komentáre
Zverejnenie komentára