Knižnica spoza pultu

Ďakujeme za pekné reakcie, väčšine z vás sa prestavba oddelenia páči. Znejú slová ako: je to tu krásne, moderné, iné, otvorené. Keď sme pri slove otvorené, také naše oddelenie naozaj je. Otvorené pre všetkých, od malých až po veľkých. Každý si na náučnom oddelení nájde to svoje. Aj tí malí, so súhlasom rodičov. Je pre nich zaujímavá encyklopédia traktorov, knihy o futbalistoch, rady ako sa starať o svoje domáce zvieratko, knihy o kreslení či hre na hudobný nástroj... Pri predstavovaní oddelenia začnem priamo od okrúhleho knižničného pultu. Ten by som vám rada dala do pozornosti, lebo tam sme my, aby sme vám pomohli. Prosím, pýtajte sa, radi vám pomôžeme. Aj keď práve sústredene vypracúvame rešerše. Často sa pýtate na knihy, ktoré sú po obvode knižničného pultu. Tie si môžete požičať, sú to vystavené novinky a obľúbené knihy čitateľov. Šup sem a pozrieť sa, vybrať si, čo sa vám zapáči. Za nami je tá nádherná stena s najstaršími knihami a kvetmi, s miestami na sedenie. Hneď mi napadá, ch...

Pamäť. Celé roky Vám funguje dobre. Ani o nej neviete. Idete kúpiť do obchodu rožky a prinesiete rožky. Idete do mesta, lebo chcete ísť do knižnice a domov si naozaj donesiete knihu. Ale pozor, potom to príde. Strávite pár Silvestrov nad 50-tkou a je to tu. Idete kúpiť do obchodu rožky a donesiete mlieko, cukor, časopisy, vatu, ale rožky nie. Idete si z kancelárie na poschodí vybaviť veľmi dôležitú vec na prízemie, ale medzi tým sa Vám rozsypú papiere, stretnete kolegyňu, zazvoní Vám mobil a na prízemí si len vzdychnete: Prečo som sem išla?? Ak toto čítate a patríte do vyššej vekovej skupiny, viete presne, čo hovorím, lebo nad 50 rokov až polovica ľudí objavila, že má pamäť. Resp. že ju nemá. Resp. áno, áno, má ju, ale už to nie je to, čo to bývalo. A potom Vám niekto povie, že mozog je sval. Ak si viete cvičiť bicepsy na ruke, tak si viete cvičiť aj ten zázračný počítač, ktorý nosíte v hlave. Chce to len vedieť ako a byť dôsledný. Dôslednosť je totiž naozaj dôležitá. Ak pochopíte, ž...

Posledných pár týždňov som strávila v spoločnosti dystopických fantasy , ktoré som prekladala knižkami o histórii. A myslím, že mám niekoľko tipov na príjemné večery! Môj najlepší priateľ sa chcel naučiť jazdiť na koni. Hurá! Inšpirovaná a nadšená hodinami v sedle som príznačne siahla po knihe Kôň a človek v stredoveku od Daniely Dvořákovej . Autorka nesmierne pútavým spôsobom poukazuje na súžitie koní a ľudí v stredovekom Uhorsku. Dokonalé dielo je plné dychberúcich faktov, ktoré prepája či porovnáva so súčasným poznaním o starostlivosti o kone. Mnohé z toho, o čom píše, si v našich dňoch úplne nedokážeme predstaviť (napríklad bojové šíky vyzbrojené päťmetrovými kopijami, či turnaj na kolby - tak dôverne známy z filmového plátna - pri ktorom sa však kone mohli aj fatálne zraniť, keď si po silnom náraze „sadli“ na zadok!). Od knihy som sa nedokázala odtrhnúť a nechcela som, aby sa skončila. Ako to, že Uhorské kone boli tak dobré v boji? Akú úlohu zohral kôň v skone Ľudovíta II. Jagelo...

Túto knihu mi odporučila prednášajúca na jednom kurze (spolu s novšou Prečo sú dánske deti šťastné , ale o tej možno niekedy nabudúce) a bola som veľmi rada, že je v našej knižnici dostupná. Je to jedna z mnohých kníh o rodičovstve, ktoré máme a nebyť adresného odporúčania, v poličke by som ju ľahko prehliadla. Kniha je pritom na rodiča aj dieťa veľmi nenáročná. Z Manifestu pohodového rodiča vyberám napríklad: "Nesúhlasíme s myšlienkou, že rodičovstvo je namáhavé." alebo "Bez zábran im čítame poéziu i fantasy." Zaujalo ma aj "Ležíme v posteli tak dlho, ako je len možné." či "Existuje mnoho ciest, po ktorých sa môžeme vydať." Práve táto posledná veta podľa mňa veľmi vystihuje pocit, aký som z knihy mala. Autor jasne pomenováva svoje názory na výchovu, no nesnaží sa ich nijako pretlačiť. V tomto mi veľmi pripomínala slovenskú knihu, o ktorej som písala dávnejšie,  Klub nerozbitných detí . Tom Hodgkinson však postupuje trochu filozofickejšie a za s...

Túto knihu by som si asi bežne z poličky nevybrala, ale čo ma presvedčilo dať jej šancu, bolo opäť jej prelistovanie. Keď som ju totiž otvorila, hneď ma upútalo pravidlo 67 o zapáchajúcom jedle na pracovisku. Kto ma pozná, vie, že keď sa objaví v našej kuchynke niekto s rybou na obed, ja odchádzam čo najďalej, ideálne na druhú stranu sveta, aby som nemusela dýchať arómu, ktorá sa bude v miestnosti vznášať ešte pol storočia. Ale späť ku knihe. Autorka je austrálska komička, ktorá mala v miestnej TV niekoľko programov, a kniha bola pôvodne len vtipom pre zábavnú pasáž v jednom z nich. Po odvysielaní si však začali ľudia pýtať knihu v kníhkupectvách a odchádzali sklamaní, že v skutočnosti neexistovala. A aj preto sa Kitty Flanagan, na popud predajcov kníh, rozhodla napísať 488 pravidiel pre život o ktorých nevieme, ako ich potrebujeme . Kniha je rozdelená do 16 tematických skupín, napr.: Okolo domu, Na pracovisku, Vzťahy a randenie, Výchova, Večierky a oslavy a iné. Každý z týchto okruhov...

Keď som sa stala mamou, hneď som sa vrhla na čítanie kníh o deťoch. Zaujímalo ma všetko. Výchova, psychológia, vývin. No a práve k vývinu som našla knihu Vaše dítě ve věku od 1 do 3 let . Náučné knihy z vydavateľstva Portál sa mi vždy páčili, väčšinou sú totiž veľmi zrozumiteľne napísané, a preto som siahla aj po tomto titule. Anne Bacus v knihe opisuje nielen telesný, rozumový a zmyslový vývin dieťaťa, ale hovorí aj o rozvoji osobnosti, radí pri výchove a dotýka sa aj jedla a hygienických návykov. Mnoho príručiek pre mamy totiž končí približne 12 mesiacov po narodení, prípadne obdobie od 1 do 3 rokov opisuje len veľmi vágne. Tu však autorka rozdeľuje toto obdobie do trojmesačných úsekov, v ktorých vždy popíše približný stav dieťaťa, jeho predpokladané správanie či posun. Chcela by som veľmi zdôrazniť, že tieto "tabuľkové" údaje sú len približné a netreba sa nimi riadiť do bodky. Ja osobne som knihu používala skôr ako sprievodcu, ktorý mi pomohol približne určiť, kde sa asi d...

Kniha Rutgera Bregmana na mňa v istom momente vyskakovala aj z chladničky. Mala som pocit, že sa o nej hovorí všade. Povedala som si, že si ju z knižnice požičiam hneď, ako sa bude dať. Keď som ju držala v rukách, mala som pred ňou trochu rešpekt. Už je to nejaký ten piatok odkedy som prečítala knihu, ktorá má viac ako 400 strán.  Vtiahla ma však už úvodom. Autor ma previedol všetkými tými psychologickými a sociologickými experimentami a výskumami o ktorých som so zatajeným dychom čítala pod čiarou. Výskumy na základe ktorých si mnohí utvorili názor na svet a najmä na ľudí okolo seba. Veď kto z vás nepočul o standfordskom väzenskom experimente? Alebo ak sa až tak nezaujímate o sociológiu, možno ste čítali knihu Williama Goldinga Boh múch . Všetky tieto príbehy mali niečo spoločné: Chceli dokázať, že človek je tvor v svojej podstate zlý.  Rutger Bregman však ide ďalej. Znovu hľadá detaily spomínaných udalostí, ak sa dá, pýta sa svedkov, číta staré noviny. A pri tom často nachá...

V roku 2020 vyšlo veľa zaujímavých kníh pre deti a medzi ne určite patrí aj kniha František z kompostu od Simony Čechovej . Kniha je určená nielen pre milovníkov prírody a záujemcov o ekologický spôsob života, ale pre všetkých čitateľov, pretože svojím nenúteným, pútavým a príjemným obsahom zasiahne každého, kto sa ju rozhodne prečítať.  František je milá, veselá dážďovka, no jedna vec ho predsa trápi. Cíti sa zbytočný a neužitočný. František stretáva iných zvieracích kamarátov, ktorí podľa neho v niečom vynikajú, napr. pavúk vie utkať siete, mravec Rudko dokáže postaviť domčeky alebo lienka Jozefína je šikovná záhradkárka... František by sa chcel od svojich kamarátov veľa naučiť, ale nejde mu to. Avšak na ceste domov do kompostu si všimne jednu vec, na základe ktorej si uvedomí, že najlepší je v tom, čo robí odjakživa...  Príbeh ukrýva krásnu myšlienku, aby si deti verili, aby sa necítili bezvýznamne, pretože každý jeden z nás je v niečom dobrý, a tak pomáha rozvíjať u detí ...