Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Oliver Sacks: Muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom

Pri našom poslednom stretnutí (a lúčení) som vám sľúbil, že sa (opäť raz) pristavíme pri niečom nevšednom. Kniha s týmto prazvláštnym názvom (hoďte očkom na názov, ak ste sa pri ňom, a nad ním, ešte nepozastavili) je... naozaj prazvláštna, inak sa to vyjadriť nedá. Ale aj veľmi zaujímavá, podnetná a dobrá. Sprostredkuje vám kopec, ba kopčisko myšlienok na premýšľanie počas predlžujúcich sa jesenných večerov. Čo také výnimočné nám knižka ponúka? Vyše dvadsať skutočných príbehov z lekárskej praxe známeho neurológa, vo voľnom čase spisovateľa, Olivera Sacksa . Autor je naozaj schopný rozprávač a vie pútavo písať, jednotlivým prípadom, s ktorými sa osobne stretol, dal príťažlivú beletristickú formu a majú skoro podobu poviedky. Garantujem vám, že nudiť sa nebudete. Nebudem preháňať, keď použijem otrepanú frázu, že kniha sa číta jedným dychom. Pri čítaní sa tiež veľa dozviete a uvedomíte si, aký je ľudský mozog komplexným biologickým počítačom a aká je ľudská myseľ tajuplná a úchvatná, dos
Posledné príspevky

Krátko o 3 románoch VIII.

Lásky ze školního dvora  ( Ondřej Šír )  - Pamätáte si ešte na časy, kedy sme chodili von, nemali sme mobily, internet a najdôležitejšie pre nás boli partie, kamarátstva, predvádzanie sa pred dievčatami, popíjanie piva, šlukovanie cigariet a občas aj škola? Ak sa chcete vrátiť do tých čias a zaspomínať si, táto kniha je presne pre vás. Román na spôsob Snežienky a machři v rovnako vtipnom podaní. U Petrovových řádí chřipka  ( Alexej Salnikov ) - Toto je podľa mňa skvelý intelektuálny náhľad na Rusko a jeho obyvateľov prostredníctvom inteligentného humoru a originálnych hlášok. Mne osobne štýl písania a spracovanie pripomínalo Majstra a Margarétu od jedinečného Bulgakova. Postavy, ktoré pôsobia navonok úplne normálne, sa svojou vlastnou vinou, ale aj zhodou nešťastných náhod, dostávajú do rôznych bizarných situácii, v ktorých sa len viac a viac zamotávajú. Otec automechanik, mama knihovníčka a syn, pubertálny pošuk prvej triedy. Dom zlomených anjelov  ( Luis Alberto Urrea ) - pohreb stor

Matt Dickinson: Smrteľný chaos

Dlhšie som mala obdobie, kedy som sa nevedela dostať k čítaniu. A to aj napriek tomu, že tu v knižnici som knihami obklopená každý deň. No potom mi udrela do očí kniha s názvom Smrteľný chaos. Po rýchlom prelistovaní som zistila, že je písaná formou krátkych kapitol, čo mne osobne pri čítaní veľmi vyhovuje. Kniha je postavená na teórií chaosu. Samotný autor, Matt Dickinson , je ňou fascinovaný a aj preto sa rozhodol napísať knihu založenú na tejto teórií. Smrteľný chaos postavil na začiatok všetkého obyčajného malého motýľa a jeho existencia zapríčiní množstvo udalostí naprieč celým svetom. V knihe sú opísané paralelné príbehy postáv z rôznych častí zemegule. Stretneme sa napríklad s mladou japonskou horolezkyňou Kuni, ktorá dobýva Mount Everest; pilotkou Tinou, ktorá sa ponáhľa do práce na letisko Heathrow; či s chudobným chlapcom Bakilim z Afriky. Každá z postáv žije svoj život, či ide o každodennú rutinu alebo práve prežíva niečo výnimočné. Autor postupne odhaľuje vzájomné prepojeni

Margaret Atwood: Volali ma Grace

Prečo, ja knihovníčka, chcem písať práve o tejto knihe? Z dvoch dôvodov. Odporučila mi ju kolegyňa, knihovníčka Janka. Ak vám knihu odporučí knihovník, môže to byť záruka kvality. Knihovník predsa veľa číta a je predpoklad, že dokáže oddeliť zrno od pliev. Ale pozor, knihovník je aj človek so svojou špecifickou povahou a vkusom a jeho vkus vôbec nemusí byť vašim vkusom. Dobrý knihovník sa však dokáže povzniesť nad svoje názory a odporučí vám aj to, čo sa mu nepáči, ak vie, že sa to bude páčiť vám. Dobrý knihovník vás po čase totiž pozná a chce, aby ste mali z čítania pôžitok. Aj z takej knihy, z ktorej on pôžitok či zážitok vôbec nemá. Rešpektuje totiž heslo: "Každej knihe nájsť čitateľa, každému čitateľovi nájsť knihu." V tomto prípade sa knihovníčka Janka trafila a odporučená kniha knihovníčku (a najmä čitateľku) Zuzku zaujala. Ale čo je dôležitejšie, v závere tejto knihy je veta, ktorá neviem, či je pravdivá, ale určite nás knihovníkov poteší. Znie: Ďakujem archivárom a k

Krátko o 3 románoch VII.

Chlapec, který rozdával sny  ( Luca Di Fulvio ) - príbeh o tom, že keď sa aj narodíte ako prisťahovalec v chudobnej Newyorskej štvrti, tak môžete (nielen sebe) splniť sny o krajšej budúcnosti. Občas si stačí len trochu veriť a mať aj potrebný kus šťastia a veci sa začnú hýbať tým správnym smerom. New York dvadsiatych rokov 20. storočia, ulice plné zlodejov, preplnené bary, prisťahovalci, mafia a život, ktorý ponúka neraz len jednu šancu... Deti ulice  ( Janusz Korczak ) - drsný pohľad na chudobné Poľsko začiatkom 20. storočia. Útla knižka s ťažkou témou, ktorá má v sebe skutočnú silu. Atmosféra, z ktorej priam mrazí. Svet chudobných verzus svet bohatých. Život, v ktorom je potrebné riskovať, spoliehať na vlastné šťastie, no občas aj na smolu ostatných. Je len pár vyvolených, ktorí sa odrazia z úplného dna. Vlasť  ( Fernando Aramburu ) - monumentálny román po obsahovej aj rozsahovej stránke o tom, ako môže fanatizmus a zatvrdnutosť znepriateliť rodiny a poznačiť mnoho ľudských osudov. V

Andrzej Sapkowski: Zaklínač

Najnovšie vydanie Zaklínač obsahuje aj mapu, ktorú v staršom vydaní nenájdete. Letná téma našej celoročnej čitateľskej výzvy je Kufor plný kníh - teda čítame knihy, ktoré spolu tvoria sériu alebo patria do jednej edície. Preto som sa aj ja rozhodla siahnuť po sérii, ktorú som si už dávno chcela prečítať, no akosi som sa k tomu nedostala. Priznám sa, že ma k tomu podnietil aj Netflix seriál, ktorý som si pozrela ako prvý. Vybrala som si sériu poľského autora Andrzeja Sapkowského - Zaklínač . Príbeh zaklínača Geralta z Rivie nepatrí medzi literárne novinky, no prežíva svoje “znovuobjavenie” širokou verejnosťou. Od svojho prvého vydania knihy inšpirovali už k niekoľkým pokusom o sfilmovanie, na základe série boli vytvorené aj počítačové hry a najnovšie, ako som už spomínala, seriálové spracovanie na Netflixe. Prvé dve knihy Posledná želanie a Meč osudu sú písané formou poviedok, pôvodne ich autor totižto uverejňoval v poľskom časopise Fantastyka. Obe knihy nás uvádzajú do dávneho svet

Hamid Ismailov: Mŕtve jazero

Občas čitateľovi dobre padne taká kniha, ktorú nemožno nazvať ináč ako literárna kuriozitka. Myslím, že takéto označenie zvláštnu novelu so zvláštnym názvom Mŕtve jazero  ( Hamid Ismailov ) dobre vystihuje. Tým nijako neznevažujem jej hodnotu, len poukazujem na jej odlišnosť, nekonvenčnosť, a áno, inakosť – to je ten správny výraz. Veď aj vyšla pod hlavičkou vydavateľstva Inaque . Ak si spravíme fonetický prepis tohto názvu, dostaneme slovko „Inaké“, čo sa naozaj náramne hodí. Veď keby ste sa ma spýtali, ako by som jedným slovom zhodnotil toto dielko, povedal by som, že je také... inaké. Či už je to dobre alebo zle, to závisí od vkusu, ale také jednoducho je. Ja osobne som bol spokojný. Mám rád zvláštne umelecké texty, ktoré však nie sú samoúčelné, ale niečo chcú čitateľovi i povedať, nie iba ohúriť ho. V tomto čudesnom príbehu sledujeme detstvo kazašského chlapca, ktorý raz spraví takú chybu, že sa okúpe v jazere, ktoré je rádioaktívne – v tej oblasti totiž prebiehal sovietsky atómový