Tento rok sa mi január zdal výnimočne šedivý. Každý deň bola obloha rovnako biela alebo sivá, stromy holé. Predstavujem si, že takto svoj svet vníma Linus Baker, hlavná postava knihy Dom na azúrovom pobreží . Na jeho stole leží obrázok tropického raja s nápisom "Neželáš si, aby si bol tu?". Jeho úlohou je kontrolovať sirotince pre neobyčajné deti a ako väčšina úradníkov je často viac zahrabaný v papieroch namiesto toho, aby žil svoj život. Linus sa však veľmi snaží pristupovať k svojej práci inak. Pravidlá má načítané a naučené takmer naspamäť, no jeho naozaj zaujíma osud detí v ústavnej starostlivosti. Jedného dňa ho vyšlú do zvláštneho sirotinca na ostrove Marsyas, kde žije šesť extra neobyčajných detí. Bez príkras môžem povedať, že vďaka tejto knihe som si opäť zamilovala čítanie. Postavy, ktoré sú originálne, pestré, majú viac vrstiev. Vzťahy, ktoré pomaly rastú a srdcia, ktoré sa menia. Pritom to bolo také nenápadné... Neviem, či som si viac obľúbila deti alebo Linusa, ...
Projekt Erasmus+ v Dánsku bol o veľa veciach. Bol o súdržnosti, o iniciatíve, o komunikácii. Bol o komunite a nesúhlase. Bol o stratégii, o vôli, o aktivizme. Erasmus+ v Dánsku bol o demokracii. Hlavný pilier tejto mobility bol kurz s názvom Democracy Fitness (Demokratický fitnes) odohrávajúci sa v Democracy Garage (Demokratická garáž) v Kodani. Pol hodinu autobusom od farebného centra stoja na nevýraznej ulici dve malé, biele budovy. Vyčnievajú z radu stojanmi na bicykle, zeleňou v drevených kvetináčoch a farebnými vlajočkami, ktoré medzi nimi tancujú v severskom vetre. Za vlajočkami sa skrýva dvor so stolmi, pri ktorých mladí ľudia popíjajú kávu a ako slnečnice obracajú bledé tváre za každým lúčom, ktorý sa odváži vykuknúť z mäkkého bezpečia oblakov. Bezpečie. Tak sa dá opísať atmosféra v Democracy Garage. Možno nie mäkké ako obláčiky či teplé ako ranná káva – bezpečie vybojované, úmyselné a stále ohrozované. A predsa len bezpečie. Víta nás Rose, blonďavá a v krátkych rukávoch, Rose,...