Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Krátko o 3 románoch XI.

Tři chlupatá zvířata ( Arto Paasilinna ) - Ako to vyzerá, keď je vašim najlepším kamarátom alebo spoločníkom stane nejaké zviera? To sa dozviete, keď si prečítate túto knihu. Prvý príbeh je príbeh novinára, ktorý nechtiac prešiel autom zajaca, čím sa jeho život otočil o 180 stupňov. V ďalšom príbehu sa hľadaný kriminálnik dá dokopy s bizarnými postavami a líškou menom Päťstovka a v poslednom príbehu evanjelický farár začne vychovávať medveďa, s ktorým sa vyberie na ďalekú púť. Paasilinna je jeden z najoriginálnejších autorov a jeho súborné dielo veľmi príjemne rozhýbe vaše emócie. Knihovníčka z Auchwitzu ( Antonio Iturbe ) - Na začiatku treba autorovi uznať, že si dal s naštudovaním materiálov ku knihe dosť práce. Aj preto sa v jednom románe mohli stretnúť Anna Franková, Josef Mengele, Wetzler s Vrbom, Himmler a ďalšie známe osobnosti tohto neľahkého obdobia ľudských dejín. Príbeh je teda pospájaný viacerými známymi osobnosťami, no hlavnou postavou je štrnásťročná knihovníčka Dita, k
Posledné príspevky

Matt Haig : Polnočná knižnica (The Midnight Library)

Mám pre vás dve otázky. Prvá: Zavriete si niekedy oči a snívate, že žijete úplne, ale úplne inak? Teda inými slovami, ste spokojný so svojím životom takým, aký je? Verím, že áno, ale predsa, možno ste zvedavý, aké by to bolo, keby sa váš osud vyvíjal inak, keby ste vtedy alebo vtedy urobili niečo iné a spustili tak iný sled zásadných udalostí vášho života. A druhá otázka: Idú dokopy knižnica a paralelné svety, teda iné verzie jednej existencie? Keď si pomyslíte, koľko je v knižnici kníh a koľko je v nich zachytených skutočných či vymyslených životov, možno na chvíľu zaváhate, že áno. Navyše, čo ak by tie knihy súviseli všetky len s jednou osobou? Čo ak by boli rôznymi cestičkami z toho istého bodu v živote jednej, povedzme, hrdinky. V knihe Matt Haig -  Polnočná knižnica sa tak deje! V každej každučkej knihe z nekonečného množstva kníh v záhadnej polnočnej knižnici je ukrytá iná verzia života mladej ženy. Hlavná postava knihy, Nora je vo svojich 36 rokoch natoľko unavená z toho, ako

William Blake: Počul som spievať anjela

Na stene mojej izby visí list s čarokrásnym štvorverším. Sú to slová človeka, ktorý sa rozprával s anjelmi: Uvidieť svet v zrnku piesku a nebo v divokej kvetine. Podržať nekonečno v dlani a večnosť v jedinej hodine. Viem, že dnes po svete nechodí toľko priaznivcov poézie, ako trebárs v mýtizovanom 19. storočí, ale keďže ja som oddaný milovník a nadšený propagátor tohto typu literatúry, venujte mi, prosím, chvíľočku a aspoň očami prebehnite tento článok o jednej z najfascinujúcejších postáv svetového básnictva. Verím, že vás dokáže osloviť, a možno vás osobnosť Williama Blakea zaujme natoľko, že sa začítate aj do jeho prekrásnych a tajomných veršov, ktoré majú priam magickú silu. A ak by sa vám do toho predsa len nechcelo, môžete si vypočuť ukážku z jeho tvorby preloženú do slovenčiny – na konci článku nájdete odkaz na youtube, kde je nahraný audiozáznam. William Blake je považovaný za jedného z najvýraznejších a najväčšmi svojských básnikov, akých kedy Anglicko zrodilo, avšak ja by s

Tom Hodgkinson: Pohodoví rodičia

Túto knihu mi odporučila prednášajúca na jednom kurze (spolu s novšou Prečo sú dánske deti šťastné , ale o tej možno niekedy nabudúce) a bola som veľmi rada, že je v našej knižnici dostupná. Je to jedna z mnohých kníh o rodičovstve, ktoré máme a nebyť adresného odporúčania, v poličke by som ju ľahko prehliadla. Kniha je pritom na rodiča aj dieťa veľmi nenáročná. Z Manifestu pohodového rodiča vyberám napríklad: "Nesúhlasíme s myšlienkou, že rodičovstvo je namáhavé." alebo "Bez zábran im čítame poéziu i fantasy." Zaujalo ma aj "Ležíme v posteli tak dlho, ako je len možné." či "Existuje mnoho ciest, po ktorých sa môžeme vydať." Práve táto posledná veta podľa mňa veľmi vystihuje pocit, aký som z knihy mala. Autor jasne pomenováva svoje názory na výchovu, no nesnaží sa ich nijako pretlačiť. V tomto mi veľmi pripomínala slovenskú knihu, o ktorej som písala dávnejšie,  Klub nerozbitných detí . Tom Hodgkinson však postupuje trochu filozofickejšie a za s

Bridget Collins: Kníhviazač

Odkedy som pred tromi rokmi začala pracovať v knižnici, moje domáce poličky zdobia prevažne stále sa obmieňajúce knižničné tituly a nové knihy z kníhkupectiev si u mňa stály domov nachádzajú čoraz zriedkavejšie. Nie že by som kníhkupectvá bojkotovala, práve naopak, chodím tam rada a často, ale keď sa prechádzam pomedzi ich police, knihy ktoré ma zaujmú si v hlave zaraďujem do dvoch skupín: tie, ktoré v knižnici už máme a chcem si ich požičať; a tie, ktoré nemáme, a chcem navrhnúť ich kúpu. A tak som narazila aj na Kníhviazača od Bridget Collins . Už na prvý pohľad sa mi zapáčila jej obálka, a keď som na zadnej strane videla, o čom je, vedela som, že si ju musím prečítať. Knihy sa tu totiž opisujú ako magické predmety, ktoré dokážu zviazať vaše spomienky tak, že si ich nebudete vôbec pamätať. Je úplne jedno či je vaša spomienka smutná, bolestivá či dokonca temná, vy ste od nej naveky oslobodení. A práve toto je poslaním viazačov - vybrať z vašej mysle všetko, čo sa k danej spomienke v

Rachel Caine: Jazero Stillhouse

Predstavte si, že ste dobrá manželka, spokojne žijete so svojím mužom a dvoma deťmi a jedného dňa ku vám vtrhne polícia , aby vám prevrátila život hore nohami. Lebo? Taká maličkosť, o ktorej ste netušili - váš manžel je sériový vrah a svoje obete, mladé ženy, mučil k smrti vo vašej pivnici. Počas mnohých rokov. Absurdná predstava, vy by ste hore varili večeru a váš manžel by sa o poschodie nižšie venoval takémuto nevšednému koníčku. A nie raz. Asi si poviete, že to je dobrá hlúposť, ale mňa táto kniha ZAUJALA. Dokonca veľmi. Nie som pravidelný čitateľ detektívok a možno fajnšmekrom by nestačila,  ale ja ju oceňujem svojím osobnými 5 hviezdičkami. A ako som si všimla v internetových recenziách, nie som sama. Kniha Jazero Stillhouse sa proste číta výborne, má  napätie a spád.  Ale prečo ma hlavne zaujala? Lebo mi okrem pôžitku z napätia, prepleteného so psychológiou spoločenskej obete, navodila jednu dôležitú myšlienku - ako ľahko je súdiť iného. Ako ľahko ho je dokonca nenávidieť,  h

Krátko o 3 románoch X.

Noe ( Sebastian Fitzek ) - V čase, keď Fitzek písal tento román (v roku 2013), ešte netušil ako o len pár rokov pandémia poznačí takmer celý svet. Je pozoruhodné, ako autor dokázal priblížiť atmosféru covidu (strach, šírenie dezinformácii, nedôvera ľudí,... ). Už začiatok románu je čitateľsky veľmi atraktívny. Jedného dňa sa v na okraji Berlína zobudí človek, ktorý nevie ako sa volá, kto je a ako sa ocitol v prostredí bezdomovcov. Príbeh je dynamický, núti vás čítať ďalej a ďalej, no v druhej časti sa uberá až príliš očakávaným smerom... Nezábudenník ( Martin Miler ) - Ak ste dieťa socializmu, tieto denníkové záznamy slovenského autora si užijete naplno. Drilovací školský systém, prázdniny u babky, lozenie po stromoch, problémy s rodičmi... Nenájdeme tu nejaký veľký príbeh, ale práve tie drobné čriepky písané jednoduchým, no pútavých štýlom, dokreslia ten pravý čitateľský zážitok a aspoň na krátky okamih sa vrátime do minulého režimu. Padlá metropol ( Ťia Pching-wa ) - rozsiahly román