Preskočiť na hlavný obsah

Trochu čudný román pre ženy

Poznáte názvy kníh? Výborne! Tak sa pozrite na text nižšie a tipnite si, koľko názvov kníh je  v ňom použitých. Tridsať? Toľko nie! Je ich oveľa viac! A všetky knihy s takýmito názvami sú vo fonde Krajskej knižnice v Žiline. Takže schválne – nájdete ich?

A rána sú tu tiché, pomyslela som si. Hľadela som sa na hlboké tiene nad jazerom, ktoré vyzerali akoby ich vytvoril z 50 odtieňov sivej ešte neprebudený maliar bojových scén. Tam, konečne ďaleko od hlučného davu som chvíľu spomínala na stratené ticho noci a počúvala sa, ako večne spievajú lesy. Kopce na obzore sa týčili ako búrlivé výšiny, dookola len pustanina a pole neorané. Brány noci sa zatvorili a nastúpilo čaro všednosti. Všetko je už odviate vetrom, uvedomila som si. Dobrý deň, smútok. Ale ráno neplačem...
Bola to noc temných klamstiev, počas ktorej som si toľkokrát opakovala neznámych nemiluj! V ten deň som však mala nejaké sushi v duši a cítila som v hrudi svoje zdochnuté srdce. Viete aké to je? Viete... kto to raz nezažil. Ten pocit obsahuje nejedna spoveď nemožnej matky. A ja som teda nemožná matka bola... v noci, vtedy v lese, určite. Veď som úplne zabudla na všetko, aj na svoje deti. Medzi nami dievčatami, hlavne na ich dvoch otcov. V mojom živote som totiž už stihla byť žena dvoch mužov (nie naraz!!) a predsa som si stále vo vzťahoch k ďalších mužom prihrievala svoju slepačiu polievku pre dušu. Ach, otcovia a deti moje. 
Som nenapraviteľná! Vždy som premýšľala, ako uloviť milionára a pritom som skoro vždy skončila až po uši zamilovaná. Ale ako sa to všetko začalo?
Barbie vás pozýva na oslavu, povedala mi v ten večer moja sestrička Laura a ja som hneď chytila druhý dych. Chceš ísť, Monika? Spýtala sa tak vážne, akoby mi kládla otázku za koho ísť. Jasné, predsa nie som idiot. U Barbie sa vždy schádzali všetci bývalí účastníci zájazdu, na ktorom najčastejšie padali slová Bonjour, la France a Chrám matky Božej v Paríži; organizovala ho pred rokom Barbiina firma vo Francúzsku. Barbiin dom v stráni pripomínal viac dom preludov ako dom snov. Pri vchode sa ako piliere zeme týčil čierny obelisk a vedľa sa pásli tri gaštanové kone. Kone v dnešných časoch! Ale červené víno tam 
vždy tieklo potokom a veď viete, na farme je zábava. Vtáky v tŕní spievali, vzduch tancoval ako vietor pískal a mne tá chvíľa vo vetre obsypala vlasy jabloňovým kvetom. Leto, čas lásky. Pobláznilo ma to! A teraz to už viem.... Nechcela som ťa stretnúť, bol si mojim omylom...V ten večer som to však ešte nevedela, tam na samote u lesa. Prišiel si k Barbie a s tebou aj tvoji traja kamaráti; boli ste muži bez žien, ale určite nie muži, ktorí nenávidia ženy. Naopak, každý z vás bol veľký milovník. Ale my dvaja sme mali oči len pre seba. Cez oči k tebe vchádzam, šepkal si mi. Len raz ma pobozkaj. Nemaj strach, opakoval si, Boh ochraňuje milencov. Aj takto, aj dnes, miluj blížneho svojho! Ale za tým všetkým bolo skryté: Nikomu to nepovedz. Veď aj hviezdy mlčia, nechávajú si svoje tajomstvá. Nepočula som, čo si nehovoril. Prečo si nešepkal: Nikto nie je ostrov a všetci hľadáme miesto pre svoje korene? 
Spomínam, keď zhasli hviezdy. Povedal si: budeš sa smiať, ale opúšťam ťa!  A odišiel si na letisko, smer Praha. Viem, o lásku sa neprosí. Láska je posledný most a ja som z neho spadla... Bol si mojim omylom, chcelo sa mi za tebou kričať. Stalo sa mi všetko, čoho som sa bála. Tak mi treba!
Milý čitateľ, nad Monikou je plakať prísne zakázané! Toto je bremeno, ktoré nenesieš, nesie ho ona. Veď si pochopil, že je to krásna nevernica? Možno 
je len nevera zločin a trest ju neminul. A okrem toho, láska je sliepka – je to vojna  a mier, cukor a soľ. 
Čo myslíte, je to /takmer/ pravdivý príbeh?

Koľko titulov ste našli?  90? Výborne! Takže nezabudnite - všetky ich máme v Krajskej knižnici v Žiline.

Trochu čudný román pre ženy.
 A rána sú tu tiché, pomyslela som si. Hľadela som sa na hlboké tiene nad jazerom, ktoré vyzerali, akoby ich vytvoril z  50 odtieňov sivej ešte neprebudený maliar bojových scén. Tam, konečne ďaleko od hlučného davu som chvíľu spomínala na stratené ticho noci a počúvala, ako večne spievajú lesy. Kopce na obzore sa týčili  ako búrlivé výšiny, dookola len pustatina a pole neorané. Brány noci sa zatvorili a nastúpilo čaro všednosti. Všetko je už odviate vetrom, uvedomila som si. Dobrý deň, smútok. Ale ráno neplačem...
Bola to noc temných klamstiev, počas ktorej som si toľkokrát opakovala neznámych nemiluj! V ten deň som však mala nejaké sushi v duši a cítila som v hrudi svoje zdochnuté srdce. Viete aké to je? Viete... kto to raz nezažil. Ten pocit obsahuje nejedna spoveď nemožnej matky. A ja som teda 
bola nemožná matka... v noci, vtedy v lese určite. Veď úplne som zabudla na všetko, aj na svoje deti. Medzi nami dievčatami, hlavne na ich dvoch otcov. Počas svojho života som totiž už stihla byť  žena dvoch mužov  (nie naraz!!) a predsa som si stále vo vzťahoch k ďalších mužom prihrievala svoju slepačiu polievku pre dušu. Ach, otcovia a deti moje.

Som nenapraviteľná! Vždy som premýšľala ako uloviť milionára a skoro som skončila až po uši zamilovaná. Ale ako sa to všetko začalo?
Barbie vás pozýva na oslavu, povedala mi v ten večer  moja sestrička Laura a ja som hneď chytila druhý dych. Chceš ísť, Monika? Spýtala sa tak vážne akoby mi kládla otázku za koho ísť. Jasné, predsa nie som idiot. U Barbie sa vždy schádzali všetci bývalí účastníci zájazdu, na ktorom najčastejšie padali slová Bonjour, la France a Chrám matky Božej v Paríži; organizovala ho pred rokom Barbiina firma vo Francúzsku. Barbiin dom v stráni pripomínal viac dom preludov ako dom snov, pri vchode sa ako piliere zeme týčil čierny obelisk a vedľa sa pásli tri gaštanové kone. Kone v dnešných časoch! Ale červené víno tam vždy
 tieklo  potokom a veď viete, na farme je zábava. Vtáky v tŕni spievali, vzduch tancoval ako vietor pískal a mne tá chvíľa vo vetre obsypala vlasy jabloňovým kvetomLeto čas lásky. Pobláznilo ma to! A teraz to už viem... Nechcela som ťa stretnúť, bol si mojim omylom... V ten večer som to však ešte nevedela, tam na samote u lesa. Prišiel si k Barbie a s tebou aj tvoji traja kamaráti; boli ste muži bez žien, ale určite nie muži, ktorí nenávidia ženy. Naopak, každý z vás bol veľký milovník. Ale my dvaja sme mali oči len pre seba. Cez oči k tebe vchádzam, šepkal si mi. Len raz ma pobozkaj. Nemaj strach, opakoval si, Boh ochraňuje milencov. Aj takto, aj dnes miluj blížneho svojho! Ale za tým všetkým bolo skryté: Nikomu to nepovedz. Veď aj hviezdy mlčia, nechávajú si svoje tajomstvá. Nepočula som, čo si nehovoril. Prečo si nešepkal: Nikto nie je ostrovvšetci hľadáme miesto pre svoje korene
Spomínam, keď zhasli hviezdy. Povedal si: Budeš sa smiať, ale opúšťam ťa! A odišiel si na letisko, smer Praha. Viem, o lásku sa neprosí. Láska je posledný most a ja som z neho spadla... Bol si mojim omylom, chcelo sa mi kričať. Stalo sa mi všetko, čoho som sa bála. Tak mi treba!
Milý čitateľ, nad Monikou je plakať prísne zakázané! Toto je bremeno, ktoré nenesieš. Nesie ho ona. Veď pochopil si, že je to krásna nevernica? Možno je len nevera zločin a trest ju neminul. A okrem toho, láska je sliepka – je to vojna a mier, cukor a soľ.
Čo myslíte, je to /takmer/pravdivý príbeh?



Zuzku čitatelia nestretávajú často. Pracuje v kancelárii na metodickom oddelení a tak ju môžete stretnúť iba jednu sobotu v mesiaci. Nepohrdne však žiadnym podujatím pre deti, či dospelých a robí aj trénerku pamäti. Má rada dobrú literatúru a našu knižnicu.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Bosorka, ktorá bola dobrá

Pojinko predstavuje seriál článkov: Zlatý fond detskej literatúry
Diel piaty: Bosorka, ktorá bola dobrá
Hneď na úvod vám položím otázku. Priťahujú vás čary a kúzla? Máte radi nadprirodzené bytosti z našich rozprávok a povestí? Ak ste odpovedali kladne, nasledujúca knižka je pre vás ako stvorená. Vlastne nie „ako“. Ona bola pre vás napísaná! Pre každého, kto má rád pekný príbeh s jemným humorom, milou a trochu tajomnou atmosférou a predovšetkým výrazným etickým posolstvom. Tak veru! Preto aj vy, ktorých čarodejná téma odrádza, nemajte predsudky, pristupujte ku knihe s otvorenou mysľou a srdcom. Na Malej bosorke niet ani kúsoček, ani zrniečko, ani smietka niečoho zlého či temného. Presne naopak, je to jedna z najkrajších a najobľúbenejších detských knižiek vôbec.
Takže, keď už vieme o akej knižke je reč, je nám aj jasné, kto bude hlavným hrdinom. Presnejšie hrdinkou. Ale prečo malá čarodejnica? Je azda zakrpatená? Trpí nejakou poruchou rastu? To nie, ale má sotva 127, slovom stodvadsaťsede…

Čitateľský challenge! ☺ alebo aj Čitateľská výzva!

Knižnica, v spolupráci s legendárnym knihomoľom - červíkom Pojinkom, si pre Vás prichystala supišnú akcošku! Trvá do konca augusta, pričom zlosovanie prebehne v septembri. A ak sa na vás usmeje šťastie, čaká Vás výhra. Perfišná a hodnotná knižka, ako inak!
Bližšie informácie dostanete na detskom úseku, priamo v knižnici. Tam nájdete aj prihlášky. Prezradím iba to, že stačí ku vybraným žánrom, ako je napríklad dobrodružná literatúra či sci-fi, uviesť názvy Vašich obľúbených titulov. A nezabudnite, nič za to nedáte, stačí sa len opýtať ☺. Ale pre každý prípad, tu je oficiálny text z letáčika/prihlášky:
Čitateľské leto Leto bez knihy je ako leto bez slnka ☺ Prázdniny už klopú na dvere. Ako ich strávite? Vonku je krásne a preto sa neskrývajte pred slnkom ako netopiere! Úplne by ste vybledli a boli chorľaví a neduživí ☺ Nezabudnite, že podľa najnovších výskumov je vitamín D účinnejšia ochrana proti upírom než cesnak ☺ Ale rozmýšľali ste nad tým, že niekedy bude aj pršať? Čo v takom prípade? Mi…

Ako sa takmer 50-tnička rozhodla čítať 50 odtieňov šedej v origináli

No, bolo to tak...50 odtieňov vtedy všade letelo a mne sa to nechcelo čítať. Nieže by som už nepotrebovala vedieť viac...no, ale predsa len, požičajte si 50 odtieňov šedej a vyzerajte pri tom seriózne!  A vtedy sa mi pri pulte dostala pod ruku táto kniha a pocítila som výzvu! Teda, aby bolo jasné – nie „obsahovú“ výzvu, ale proste výzvu angličtinára vo mne. Ja som totiž dieťa socializmu, ktoré sa celé roky borilo s ruštinou a 4 roky sa učilo hovoriť Bonjour.  Angličtina dlho predlho končila u mňa pri slovách I love you, ktoré sa ozývalo z väčšiny pesničiek. Až som si uvedomila, že iné slovo – globalizácia – si angličtinu privlastnilo a budem musieť na sebe zapracovať.  Takže – prišlo niekoľko rokov v jazykovej škole, I love you sa rozšírilo o ďalšie stovky slovíčok a keďže robím v knižnici, naše Britské centrum mi začalo pomáhať s angličtinou pomerne zábavne; vo fonde má totiž veľké množstvo prerozprávaných románov. Prečítala som si Janu Eyrovú, Doktora Živaga, napínavé detektívky, My …