Knižnica spoza pultu

Anna je 16-ročné vnímavé dievča, ktoré sa zaujíma o svet okolo seba, o prírodu, ktorá jej nie je ľahostajná. Spolu so svojim kamarátom Jonasom založili environmentálny krúžok. Anna má strach z globálneho otepľovania, bojí sa klimatických zmien spôsobených človekom. Obáva sa, že súčasní ľudia vystavujú celé životné prostredie riziku a neberú ohľad na budúce generácie. V “sne“ sa prenesie až do roku 2082, kde vidí svoju pravnučku Novu nešťastnú  zo situácie, ktorá nastala – vyhynulo veľké množstvo živočíšnych a rastlinných druhov, zvýšila sa koncentrácia CO2 v atmosfére, čo spôsobilo aj nedostatok potravín pre ľudí, pôda sa zmenila na púšť, nastal úplný kolaps prírody. Príbeh poukazuje na bezohľadnosť danej generácie, vôbec nehľadíme do budúcna, na naše deti, na vnúčatá. Autor knihy Jostein Gaarder napísal: „Nerob budúcej generácii to, čo nechceš, aby predchádzajúca generácia robila tebe. Nesmieme po sebe zanechať planétu v horšom stave, než v akom bola, keď sme na nej žili my. N

Myslíte si, že vodníci sú milé bytôstky z rozprávok? Áno? Naozaj? A čo víly? Tiež? Ale iste viete, ak ste teda mali tú možnosť čítať pôvodné a necenzurované verzie našich rozprávok a povestí, že často ide o poriadne horory! Jedna mladá autorka si vzala tieto príbehy ako základ pre svoju knihu, a vzniklo niečo, čo v slovenskej literatúre chýbalo... Uznávam a priznávam, áno, priznávam sa, že k tejto knihe mám dôverný vzťah. Azda si pomyslíte, že sa na knihu neviem pozrieť objektívne, keď som bol svedkom jej zrodu a Janku (autorku) nielenže poznám osobne, ale je to moja dobrá kamarátka, no hovorím otvorene, že čo sa literatúry týka, je mi posvätná ( - tá literatúra! :)) a tam idú aj akékoľvek priateľské vzťahy bokom. Nepokúšam sa tu o nijakú reklamu, nijakú propagáciu, ale o objektívnu recenziu. Ako dôkaz ocitujem svoju anotáciu, ktorá vyšla na zadnej strane prebalu knihy a zdôrazňujem, že i keď má oslavný charakter, ako to už pri anotáciách býva, neklamem, nezavádzam, myslí

Zuzana Široká - slovenská autorka, ktorá študovala marketing a manažment turizmu. Pracuje ako marketingová manažérka. V súkromí rada číta, venuje sa rodine a prechádzkam v prírode.  Vo vydavateľstve Ikar jej vyšli knihy Šťastie na mňa spadlo z neba (2013), Tiene bieleho orgovánu (2014),   Polámané krídla (2015), Jabloňové lásky (2017) a Černicové dievčatá (2019). Prvou knihou, ktorú som od   autorky, čítala boli Jabloňové lásky . Kniha vo mne zanechala nezmazateľný dojem, opisuje príbehy ľudí, ich   osudy a lásky, prítomnosť sa tu prelína s minulosťou na pozadí historických udalostí.   Tento príbeh   je o ženách, ktoré autorka prirovnáva k jabloniam - majú pevné korene v rodinných sadoch, sú silné, ale zároveň jemné a nestrácajú nádej i napriek ťažkým životným osudom každej z nich. V knihe sa dokonca nachádza i skvelý recept na jablkový koláč. Ja osobne mám rada príbehy, aj tie vymyslené, ktoré sú zakomponované do skutočných udalostí v našich či svetových dejinách. Preto ma

„Potriasol hlavou – zrejme za to môže Prašina. Toto miesto človeku vlezie na mozog .-  Prašina. Za ako dlho pohltí celú Prahu a celé Česko? Koľko času ešte zostáva, kým sa začne svet, ktorý poznajú, rúcať a nenávratne meniť ? “ Jirko, Anastázia (prezývaná En) a Tony sú traja kamaráti vyrastajúci v záhadnej pražskej štvrti Prašina, v ktorej už roky nefunguje elektrina a nikto nevie prísť na to, čo sa za tým skrýva. Ako sa neskôr dozvieme, celé to nejako súvisí s menom geniálneho vedca Hanuša Nápravníka, ktorý zahynul pred desiatkami rokov a odvtedy sa nepodarilo poruchu s výpadkami prúdu odstrániť. Čo by to bol za dobrodružný príbeh, keby sa v ňom neobjavili nejakí záporáci? V tomto románe sú to Kraus a veľkopodnikateľ Klement Hrouda. Celé sa to začína vraždou mladého Patrika Galéna, ktorý poznal tajomstvo Hanuša Nápravnika a chcel pokračovať v jeho nedokončenom diele.  Svedkom tejto vraždy je aj Jirko, ktorý sa práve chystá navštíviť svojho starého otca. To ešte netuší,

Karanténa pokračuje a my aj naďalej doma vyhľadávame knihy, ktoré sme niekedy čítali, milovali, odložili. Znovu objavujeme autorov a autorky, knihy ktorých nás v svojom čase rozosmiali, rozplakali, ale aj nútili zamyslieť sa. Svojho času k najobľúbenejším a najviac čítaným autorom určite patril autor narodený v roku 1924 vo Viedni,  Johannes Mario Simme l. Hneď jeho prvý román Čudujem sa, že som taký veselý , ktorý vyšiel pre nás už v dávnej dobe, pomaly v dobe dinosaurov, v 1948 roku, vzbudil veľkú pozornosť. Po tejto knihe napísal veľké množstvo románov, ktoré neskôr vyšli aj u nás na Slovensku. Mne sa do rúk ako prvá Simmelova kniha dostal román Láska je len slovo . Spomínam si, aké pocity som pri knihe prežívala, tŕpla spolu s hlavnými postavami, napr. mladým študentom Oliverom Mansfeldom. Oliver prežíva veľkú, ale zakázanú lásku s o 11 rokov staršou Verenou. Zakázanú preto, lebo Verena je ženou bankára. Takáto láska v tej dobe nemohla končiť šťastne, a tak je