Knižnica spoza pultu

V roku 2020 vyšlo veľa zaujímavých kníh pre deti a medzi ne určite patrí aj kniha František z kompostu od Simony Čechovej . Kniha je určená nielen pre milovníkov prírody a záujemcov o ekologický spôsob života, ale pre všetkých čitateľov, pretože svojím nenúteným, pútavým a príjemným obsahom zasiahne každého, kto sa ju rozhodne prečítať.  František je milá, veselá dážďovka, no jedna vec ho predsa trápi. Cíti sa zbytočný a neužitočný. František stretáva iných zvieracích kamarátov, ktorí podľa neho v niečom vynikajú, napr. pavúk vie utkať siete, mravec Rudko dokáže postaviť domčeky alebo lienka Jozefína je šikovná záhradkárka... František by sa chcel od svojich kamarátov veľa naučiť, ale nejde mu to. Avšak na ceste domov do kompostu si všimne jednu vec, na základe ktorej si uvedomí, že najlepší je v tom, čo robí odjakživa...  Príbeh ukrýva krásnu myšlienku, aby si deti verili, aby sa necítili bezvýznamne, pretože každý jeden z nás je v niečom dobrý, a tak pomáha rozvíjať u detí ...

Knihu Hana som si prvýkrát všimla v kníhkupectve v čase jej vydania (v roku 2017). Obsah ma zaujal, ale povedala som si, že sa k nej vrátim inokedy. A tak sa aj stalo. Požičala som si ju o tri roky neskôr z našej knižnice a vôbec to neľutujem. Už prvá kapitola ma pohltila, otáčala som stránku za stránkou a čakala som, ako sa to celé skončí. Pri prerušení čítania som sa tešila na pokračovanie, ku knihe som si sadala s pocitom zvedavosti a napätia. Autorka Alena Mornštajnová je skvelá rozprávačka. Vyrozprávala nám osud deväťročného dievčatka, ktoré sa stalo sirotou. Jej rodičia a dvaja mladší súrodenci zomreli na týfus. Táto tragická udalosť ju pripútala k tete Hane, ktorú okolie považuje za veľkú čudáčku. Nikto však netuší, čím všetkým si musela prejsť počas 2. sv. vojny. Spisovateľka to výstižne vyjadrila aj v týchto vetách: „Duše, která dělá člověka člověkem, ve mně nebyla. Odjela s mou rodinou na východ, ztratila se v ulicích terezínského ghetta, uvízla v dobytčím vagonu mířicím na ...

Keďže milujem prírodu a zvieratá, rozhodla som sa, že si prečítam knihu Múdrosť vlkov od Elli H. Radingerovej . Spisovateľka zanechala prácu advokátky, ktorá ju nenapĺňala a nastúpila ako praktikantka  do Vlčieho parku. Neskôr odišla do divočiny, aby mohla tieto krásne zvieratá    pozorovať a skúmať ich spoločenské správanie. Dlhodobé pozorovania ju zmenili, vo svojej knihe píše: „Také výrazy ako morálka, zodpovednosť či láska dostali v mojom chápaní nový zmysel. Vlky ma učia a sú pre mňa žriedlom inšpirácie. Každý deň sa od nich naučím čosi nové, hľadieť na svet inými – ich očami.“   Naučíme sa od nich nepozerať do budúcnosti, ale precítiť to, čo sa deje tu a teraz. Taktiež nám dokazujú svoju múdrosť, ale učia nás i pokore. Publikácia je určená nielen vedeckým pracovníkom, ale i laikom, je rozdelená do viacerých kapitol, prostredníctvom ktorých sa napríklad dozviete: ako to vo vlčej svorke funguje, ako medzi sebo...

Anna je 16-ročné vnímavé dievča, ktoré sa zaujíma o svet okolo seba, o prírodu, ktorá jej nie je ľahostajná. Spolu so svojim kamarátom Jonasom založili environmentálny krúžok. Anna má strach z globálneho otepľovania, bojí sa klimatických zmien spôsobených človekom. Obáva sa, že súčasní ľudia vystavujú celé životné prostredie riziku a neberú ohľad na budúce generácie. V “sne“ sa prenesie až do roku 2082, kde vidí svoju pravnučku Novu nešťastnú  zo situácie, ktorá nastala – vyhynulo veľké množstvo živočíšnych a rastlinných druhov, zvýšila sa koncentrácia CO2 v atmosfére, čo spôsobilo aj nedostatok potravín pre ľudí, pôda sa zmenila na púšť, nastal úplný kolaps prírody. Príbeh poukazuje na bezohľadnosť danej generácie, vôbec nehľadíme do budúcna, na naše deti, na vnúčatá. Autor knihy Jostein Gaarder napísal: „Nerob budúcej generácii to, čo nechceš, aby predchádzajúca generácia robila tebe. Nesmieme po sebe zanechať planétu v ho...

„Je ťažké zhovárať sa so stromami. Nepotrpíme si na klábosenie. Tým nechcem povedať, že nedokážeme úžasné veci, veci, ktoré vy pravdepodobne nikdy nezvládnete. Kolíšeme čerstvo operené sovíčatá. Udržiavame nestabilné domčeky v korunách. V našich listoch prebieha fotosyntéza.“ Takto sa začína nádherný príbeh o velikánskom dube. Ľudia v jeho štvrti ho nazývajú „ strom prianí “, pretože zvyčajne na prvého mája napíšu svoje želanie na kúsok látky alebo papiera a uviažu ho na vetvičku. Priania bývajú rôzne – veľké, bláznivé, sebecké, ale aj láskavé. Aby ste vedeli, nie je to len obyčajný strom, ale je aj domovom pre rôzne zvieratká a vtáky, napr. pre vranu Bongo, ktorá je jeho verná kamarátka.  „Je naozaj veľký dar, keď sa máte radi takí, akí ste.“ (Strom prianí, str. 54)  Príbeh poukazuje na ľudskú neznášanlivosť, netoleranciu prostredníctvom milého dievčatka, ktoré sa prisťahovalo s rodičmi do domu v blízkosti stromu. Samar je moslimka, ona a jej rodina je kvôli inému ...

Vrkoč je ďalšia kniha, ktorú som prečítala na jeden dúšok. Už na prvých stránkach som vedela, že je to to pravé orechové. Zaujímavý príbeh o troch ženách. Indka, ktorá sa rozhodla, že zabezpečí svojej dcérke lepší, krajší, hodnotnejší život. Úspešná kanadská advokátka, ktorá si myslí, že je v práci nenahraditeľná, až keď vážne ochorie zistí, že sa mýlila. Priznám sa, že som ju zo začiatku odcudzovala, nechápala som, ako môže všetko zasvätiť iba práci, veď bola aj matkou a manželkou. Ale ku koncu románu som ju pochopila a moje sympatie vzrástli. Tretia hrdinka žije v Taliansku, pracuje v otcovej firme, ktorá funguje už dlhé roky, spracováva odkúpené vlasy. Keď sa dostane rodinná firma do krachu, rozhodne sa, že ju zachráni... Osudy týchto žien sa nakoniec zaujímavo prepoja. Román zaujal aj niektoré moje kolegyne, takže ho vrelo odporúčam, a keby som ho mala charakterizovať jednou výstižnou vetou, tak by bola takáto: Sila, odvaha žien bojovať za lep...

Ako už z názvu vyplýva hlavným hrdinom príbehu je ježko, ktorý je veľmi prieberčivý, doma má bohaté zásoby húb, červíkov, chrobákov..., ale on nič z toho nechce, sníva iba o krásnych, chutnučkých jahodách. Jeho rodičia sú z neho nešťastní. Prichádza jeseň, ale Jožko nemôže spať, lebo mu v brušku nahlas škvŕka, tak sa rozhodne vydať sa na cestu lesom, kde si chce nájsť niečo dobré pod zub. V zasneženom lese však nevie nájsť ani kúsoček jedla, odvšadiaľ sa ozývajú tajomné zvuky. Našťastie sa mu do cesty pripletie bystrá veverička, ktorá niečo vymyslela. Čo presne vyhútala, to vám neprezradím, skúste si to s vašimi ratolesťami prečítať a na záver si môžete aj ježka vyrobiť. Kniha je vhodná pre deti od 3 rokov. Oceňujem, že sa v nej nachádzajú zaujímavé fakty o živote tohto zvieratka, aby sa deti dozvedeli, ako v skutočnosti ježko žije a čím sa živí. Veľmi sa mi páči, že už v úvode sú deti vtiahnuté do deja otázkami, napr. ...

„Najväčšou skúškou nie je rozhodovať sa, ale spôsob, akým sa postaviť k tomu, čo vás postretne.“ (Bystré dievča, Tessa Hadley) Román  Bystré dievča  zachytáva život hlavnej hrdinky od malého dievčatka až po ženu v zrelom veku. Stella žije sama so svojou matkou, pretože jej otec je údajne mŕtvy. Zo začiatku si boli veľmi blízke, ale neskôr sa v názoroch rozišli a pohŕdali jedna druhou. Prispel k tomu aj matkin nový priateľ, ktorý sa stal napokon jej nevlastným otcom. Počas puberty urobíme častokrát hlúpe, nerozvážne rozhodnutia, ktoré ovplyvnia náš život v budúcnosti, a tak to bolo i v prípade Stelly. Ostala tehotná, sama bez otca dieťaťa... a bez podpory rodičov... Pri čítaní tohto príbehu som sa ocitla v skutočnom živote. Autorka, Tessa Hadley , nie je sentimentálna, nič neprikrášľuje, opisuje veci také, aké naozaj sú. Román vás určite vtiahne do deja a budete sa chcieť dozvedieť, ako sa to so Stellou ...