Lucia Sasková je jednou z najznámejších a najúspešnejších súčasných slovenských spisovateliek, ktorá sa nebojí priniesť zložité a znepokojujúce témy. Prečítala som si jej knihu Odsúdená, ktorá bola nominovaná aj na Knihu Horného Považia za rok 2019. Už viem prečo!
Hlavná hrdinka väčšinu svojho času venovala iba práci a pritom si neuvedomovala, že sú aj dôležitejšie veci. Až po diagnostikovaní vážnej choroby prichádza nato, že zdravie je skutočne v živote na prvom mieste. Na vlastnej koži zažíva bolesť a cíti, že jej smrť denne dýcha na krk. Preto sa rozhodne, že je čas riešiť všetko, načo nikdy nemala čas predtým, keď ešte bola zdravá. Aj počas svojich ťažkých dní chce byť silná a upokojuje samu seba myšlienkou:
„Dnes som otvorila oči a zistila som, že tu nejaký čas ešte pobudnem. Ešte asi niečo musím zažiť, alebo urobiť, inak si to vysvetliť neviem. No vážim si každú jednu sekundu, ktorú teraz vnímam, oveľa intenzívnejšie, ako predtým. Už ma vôbec netrápia maličkosti, naučila som sa pozerať na svet inými očami a verte, že aj vy keby ste sa pozerali tými očami, netrápilo by vás upratovanie, oblečenie, práca, vaše telo, či to aké je vonku počasie. Ani neviete aké máte šťastie - Šťastie žiť.“
Knihu som dostala ako darček, že vraj má super recenzie, začala som ju však čítať až neskôr. Už len ten názov - ODSÚDENÁ, potom si na zadnej strane prečítate - zistenie krutej diagnózy – mladý človek... Prestala som. Musela som to predýchať... už len myšlienka na to... Nemohla som ďalej čítať. O mesiac som ju znova otvorila a zase zavrela. Prečo? Choroba, beznádej, chemoterapia, nemocničné prostredie... v tej chvíli si uvedomujem, že si ani len neviem predstaviť každodenný kolotoč okolo tej pliagy, ktorá napadla hlavnú hrdinku, a ktorá môže hocikedy postihnúť kohokoľvek z nás. Napokon mi to nedalo a opäť som túto knihu otvorila. Zvedavosť? Nie, skôr obdiv ako sa to dá všetko zvládnuť, vysporiadať sa s ťažkým osudom, ktorý si nikto pre seba nevyberá. Áno, a potom som sa začala zamýšľať nad sebou, nad svojím životom.
Príbeh, ktorý ešte viac znásobuje stav úzkosti a beznádeje, ktorý v nás pretrváva od začiatku tohto roka keď celý svet napadol nebezpečný vírus. Každý deň tak musíme nanovo čerpať odvahu na to, aby sme vedeli bojovať so strachom o seba či svojich blízkych. Mali by sme sa naučiť predstierať, že sa nič nedeje a vychutnávať každý jeden deň naplno, tak ako to vedela aj hlavná hrdinka.
Komentáre
Zverejnenie komentára