Kniha Rutgera Bregmana na mňa v istom momente vyskakovala aj z chladničky. Mala som pocit, že sa o nej hovorí všade. Povedala som si, že si ju z knižnice požičiam hneď, ako sa bude dať. Keď som ju držala v rukách, mala som pred ňou trochu rešpekt. Už je to nejaký ten piatok odkedy som prečítala knihu, ktorá má viac ako 400 strán. Vtiahla ma však už úvodom. Autor ma previedol všetkými tými psychologickými a sociologickými experimentami a výskumami o ktorých som so zatajeným dychom čítala pod čiarou. Výskumy na základe ktorých si mnohí utvorili názor na svet a najmä na ľudí okolo seba. Veď kto z vás nepočul o standfordskom väzenskom experimente? Alebo ak sa až tak nezaujímate o sociológiu, možno ste čítali knihu Williama Goldinga Boh múch . Všetky tieto príbehy mali niečo spoločné: Chceli dokázať, že človek je tvor v svojej podstate zlý. Rutger Bregman však ide ďalej. Znovu hľadá detaily spomínaných udalostí, ak sa dá, pýta sa svedkov, číta staré noviny. A pri tom často nachádza dôkaz