Knižnica spoza pultu

Najnovšie vydanie Zaklínač obsahuje aj mapu, ktorú v staršom vydaní nenájdete. Letná téma našej celoročnej čitateľskej výzvy je Kufor plný kníh - teda čítame knihy, ktoré spolu tvoria sériu alebo patria do jednej edície. Preto som sa aj ja rozhodla siahnuť po sérii, ktorú som si už dávno chcela prečítať, no akosi som sa k tomu nedostala. Priznám sa, že ma k tomu podnietil aj Netflix seriál, ktorý som si pozrela ako prvý. Vybrala som si sériu poľského autora Andrzeja Sapkowského - Zaklínač . Príbeh zaklínača Geralta z Rivie nepatrí medzi literárne novinky, no prežíva svoje “znovuobjavenie” širokou verejnosťou. Od svojho prvého vydania knihy inšpirovali už k niekoľkým pokusom o sfilmovanie, na základe série boli vytvorené aj počítačové hry a najnovšie, ako som už spomínala, seriálové spracovanie na Netflixe. Prvé dve knihy Posledná želanie a Meč osudu sú písané formou poviedok, pôvodne ich autor totižto uverejňoval v poľskom časopise Fantastyka. Obe knihy nás uvádzajú do dávneho svet

Občas čitateľovi dobre padne taká kniha, ktorú nemožno nazvať ináč ako literárna kuriozitka. Myslím, že takéto označenie zvláštnu novelu so zvláštnym názvom Mŕtve jazero  ( Hamid Ismailov ) dobre vystihuje. Tým nijako neznevažujem jej hodnotu, len poukazujem na jej odlišnosť, nekonvenčnosť, a áno, inakosť – to je ten správny výraz. Veď aj vyšla pod hlavičkou vydavateľstva Inaque . Ak si spravíme fonetický prepis tohto názvu, dostaneme slovko „Inaké“, čo sa naozaj náramne hodí. Veď keby ste sa ma spýtali, ako by som jedným slovom zhodnotil toto dielko, povedal by som, že je také... inaké. Či už je to dobre alebo zle, to závisí od vkusu, ale také jednoducho je. Ja osobne som bol spokojný. Mám rád zvláštne umelecké texty, ktoré však nie sú samoúčelné, ale niečo chcú čitateľovi i povedať, nie iba ohúriť ho. V tomto čudesnom príbehu sledujeme detstvo kazašského chlapca, ktorý raz spraví takú chybu, že sa okúpe v jazere, ktoré je rádioaktívne – v tej oblasti totiž prebiehal sovietsky atómový

V júni sme urobili krátky prieskum spokojnosti čitateľov. Položili ste nám viacero otázok a preto by sme vám na ne radi odpovedali. Kde si môžem odložiť kôpku kníh, ktoré sa mi nechce nosiť po knižnici. Pri prezeraní kníh v knižnici vám kôpka v ruke môže celkom rýchlo narásť. Knihy môžete položiť na ktorýkoľvek stolík alebo stoličku (ak tam teda práve niekto nesedí 😊 ) prípadne na prízemí si ich môžete odložiť aj na centrálnom výpožičnom pulte. Ak ste si knihy vybrali, ale potom ste si ich požičanie rozmysleli, najviac nám pomôžete, ak knihy nebudete zakladať späť sami, ale odložíte ich ku poličke, prípadne donesiete priamo ku knihovníkovi na oddelení. Kde nájdem PC na oddeleniach, v ktorom by som si mohol prezerať katalóg? Okrem služobných počítačov sú vám všetky stanice k dispozícii na prehľadávanie online katalógu. Na prízemí je počítač umiestnený z ľavej strany schodiska a k dispozícii sú aj počítače v počítačovej študovni. Na prvom poschodí sú počítače okolo zábradlia schodiska a

Ten, koho prěce znám ( Mike Gayle ) - príbeh o dvoch bývalých nadaných študentoch, ktorým sa život zamotal a po čase sa stretávajú v ústave. Jeden ako ošetrovateľ a druhý ako klient. Dojímavý aj vtipný príbeh v štýle dnes už kultového filmu Nedotknuteľní. Príbeh o tom, že aj keď neplynie život vždy podľa našich predstáv, tak to nemusíme okamžite zabaliť. Občas sa k nám totiž vráti človek, na ktorého sme už takmer zabudli, aby nám pripomenul dôležité veci a sám si pri tom pomohol. 1794  ( Niklas  Natt och Dag )  -  Začína sa to ako klasický dobrodružný príbeh, pokračuje vyšetrovaním záhadnej vraždy a končí... ale to samozrejme neprezradím. Švédsko, koniec 18. storočia. Krutá dobová atmosféra plná napätia, nebezpečenstva, špiny, vášne (obraznej aj tej skutočnej) a nenávisti. Skvelé pokračovanie historickej trilógie, ktorá sa tentoraz zameriava na kolonializmus, tragickú detskú lásku a nezabúdanie. Bojoval jsem na nesprávné straně  ( Josef Grubhoffer ) - Aké to je, keď máte sedemnásť a

Čoraz častejšie sa stáva, že autori sa po dlhých rokoch literárne vrátia k svojim prvým úspechom a napíšu pokračovanie. To isté spravila aj Stephenie Meyer a po viac ako 15 rokoch sa vrátila k sérií  Twilight . Vydala knihu s názvom Polnočné slnko - ktorá vlastne ani nie je pokračovaním série, ale prerozprávaním prvej knihy Zatmenie, tentokrát z pohľadu druhej hlavnej postavy, upíra Edwarda. Áno je pravda, že táto séria bola "v kurze” už naozaj dávno a pôvodní čitatelia/čitateľky medzitým dospeli. To však podľa mňa neznamená, že sa k týmto knihám nevrátia, hoci len z číreho sentimentu či zvedavosti. Ja osobne som siahla po Polnočnom slnku aj preto, lebo mám rada príbehy písané z viacerých uhlov pohľadu. Je pravda, že prvú knihu Zatmenie som čítala už naozaj veľmi dávno. Pri čítaní novej knihy som zistila, že si toho z pôvodnej série už veľa nepamätám, takže to bolo sčasti ako čítanie úplne nového príbehu. Edward je podľa môjho názoru oveľa lepší rozprávač príbehu ako Bella. Veľa