Knižnica spoza pultu

Deti vedia byť poriadne smiešne. Smiech je korenie života. Deti vám poriadne okorenia život. Až tak, že prestanete soliť. Keď začnete prikrmovať. Autor Dominik Landsman sa rozhodol, že ostane doma na "materskej" dovolenke. No, skôr mu to tak vyšlo. Teda, vtedy ešte nebol autor. A bez tohto rozhodnutia by asi ani nebol. A dobre pre nás! Jeho Facebook som čítala ešte predtým ako som sa stala mamou a myslela som si: Haha, ten poriadne preháňa. Tie deti sú takí výmyselníci. Milé! Tu prevraciam očami na svoje naivné minulé ja... Moderný foter naozaj trochu preháňa, ale ono to miestami tak proste je. Má dar pomenovať obyčajné denné trampoty tak akoby to bol vrchol komiky. Je to príjemné čítanie, ľahké a zábavné. Myslím, že nikoho neurazí, iba ak gangy mamičiek. Ale keď ste v gangu mamičiek, nikdy si nepripustíte, že ste v gangu mamičiek. Kniha opisuje prvý rok Vincovho života (v českom origináli Čeněk, čo sa mi páči oveľa viac), takže odporúčam najmä čerstvým rodičom.

Vrkoč je ďalšia kniha, ktorú som prečítala na jeden dúšok. Už na prvých stránkach som vedela, že je to to pravé orechové. Zaujímavý príbeh o troch ženách. Indka, ktorá sa rozhodla, že zabezpečí svojej dcérke lepší, krajší, hodnotnejší život. Úspešná kanadská advokátka, ktorá si myslí, že je v práci nenahraditeľná, až keď vážne ochorie zistí, že sa mýlila. Priznám sa, že som ju zo začiatku odcudzovala, nechápala som, ako môže všetko zasvätiť iba práci, veď bola aj matkou a manželkou. Ale ku koncu románu som ju pochopila a moje sympatie vzrástli. Tretia hrdinka žije v Taliansku, pracuje v otcovej firme, ktorá funguje už dlhé roky, spracováva odkúpené vlasy. Keď sa dostane rodinná firma do krachu, rozhodne sa, že ju zachráni... Osudy týchto žien sa nakoniec zaujímavo prepoja. Román zaujal aj niektoré moje kolegyne, takže ho vrelo odporúčam, a keby som ho mala charakterizovať jednou výstižnou vetou, tak by bola takáto: Sila, odvaha žien bojovať za lepší, dôstojnejší život a nevzdávať

„Keď sme za súmraku konečne dorazili do cieľa a vystúpili na rampu, oslepilo ma svetlo reflektorov. Uvítací výbor tvorili veľkí a škaredí esesáci, ktorí nás zháňali ako dobytok. Niektorí mali v rukách palice, iní držali na vôdzkach obrovské, hrôzu naháňajúce vlčiaky a niektorí mali oboje. Všetci mali na čiapkách emblém lebky so skríženými hnátmi (Totenkopf). Peklo na stredovekých maľbách vyzeralo aspoň ako teplé miesto! (Do tejto chvíle sa mi pri niektorých nemeckých príkazoch dvíha žalúdok. Najviac zo všetkých nenávidím - Schnell! Schnell! A – Rauss! Rauss – Ani Schweinehund nie je moje obľúbené slovo.)“        Tak tu máme ďalší príbeh z prostredia koncentračných táborov. Tentoraz nám ho vyrozpráva chlapec vyrastajúci v Ústí nad Labem, ktorý sa neskôr presťahoval do Anglicka za otcom, ktorý ako jeden z mála členov chlapcovej rodiny vojnu prežil. Tento historický román má zhruba 170 strán a priamo obdobiu, ktoré strávil hlavný hrdina v koncentračnom tábore, je venovaná len malá