Nedávno (12. november) bolo sté výročie ukončenia bojov prvej svetovej vojny. Pred storočím teda konečne utíchlo krviprelievanie takmer apokalyptických rozmerov. Len preto, aby sa o dve dekády neskôr rozhorelo nanovo a v ešte väčšej miere. Než sa ale svetové vojny začali číslovať, bolo prvé globálne stretnutie označované jednoducho ako Veľká vojna . Bol to dovtedy najväčší ozbrojený konflikt v dejinách a bola to prvá moderná a totálna vojna, kedy je možné použiť termín národ v zbrani. Dopad vojny bol natoľko ničivý a jej rozmer tak desivý, že ľudia sa zaprisahávali – toto bude posledná vojna veľkých rozmerov, vojna vojen, ktorá spoľahlivo odradí každého od riešenia geopolitických sporov násilnou cestou. Veľká vojna mala spraviť každú nasledujúcu vojnu nezmyselnou. Naivné. Ale človek bol už vyčerpaný, nechcel trpieť, chcel žiť, chcel sa tešiť zo života, chcel sa zabávať. Lenže čo vojaci, ktorí prežili? Ich krédom bolo, že žiadne krédo už nemohli mať. Bola to jednoducho absolútna