Kým som si knihu Rieky Londýna od autora menom Ben Aaronovitch pred pár mesiacmi požičal, dlho som sa na ňu chodil dívať do regálu. Necelých štyristo strán mi trvalo prečítať takmer maximálnu možnú dobu výpožičky. Nebolo to preto, že by bola kniha nudná, ja som však ten typ čitateľa, ktorého ľahko zaujme iný príbeh, a preto mám vždy rozčítaných niekoľko kníh naraz. Skrátka, keď je vašou náplňou práce aj zakladanie kníh do regálov, tak sú inšpirácia a pokušenie veľké. Vráťme sa k Riekam Londýna. Ako som spomínal, dlho som obdivoval jej obálku, na ktorej je štylizovaná mapa Londýna so sýto červenou Temžou a jej prítokmi. Ďalším lákadlom sú hodnotenia na zadnej strane knihy, ktoré sľubujú, že príbeh je humorným a miestami až sarkastickým mixom kriminálky CSI a Harryho Pottera . Na sérii kníh o mladom čarodejníkovi z komory pod schodmi som vyrastal, takže čarodejná detektívka znie pre milovníka fantasy ako ideálna kniha. Váhal som kvôli tej detektívnej časti, lebo okrem seriálového sprac