V Holandsku musia počúvať Duchoňa. Táto myšlienka mi napadla zakaždým, keď som nastúpila do dopravného prostriedku. Keď ma Krajská knižnica v Žiline vybrala ako účastníčku pracovnej cesty v rámci programu Erasmus+ – s cieľom navštíviť verejné knižnice v Amsterdame, Haagu a Utrechte – chvíľu som tomu nevedela uveriť. Veľmi si vážim dôveru, ktorú mi dali, ako aj to, že som mala možnosť spoznať, ako to funguje inde, ale možno aj prísť na to, že u nás to funguje dobre. Alebo aj nie. Bola to veľká česť, ale aj zodpovednosť. Nové prostredie, noví ľudia, stres či všetko zmestím do malého kufra, obava, aby som sa nestratila alebo stihla všetko v práci… a v duchu otázka: Stojí to v mojom veku ešte za to? Verte, stojí. Počas piatich dní pracovného programu sme navštívili šesť verejných knižníc, komunitný aj kreatívny priestor. Odborné poznatky prinesú iné články – tento je o tom, čo zostáva medzi riadkami: o ľuďoch, atmosfére a úsmeve. Úsmev ako súčasť služby Únava z cesty a meškajúceho letu bol...
Všetko sa zomlelo tak rýchlo. Zrazu stojím pred stanicou Amsterdam Central. Uzol, v ktorom sa spájajú rôzne dopravné prostriedky. Rôzne kultúry. Rôzne rasy, jazyky, národnosti, farby pleti. A veľmi veľa cyklistov. Ten ruch mesta je fascinujúci. Neviem si vybrať z toľkých možností...či ísť do Rjiksmuseum alebo Moco museum. Najlepšie oboje. Ak zostane čas, chcem stihnúť aj plavbu loďou po amsterdamských kanáloch, návštevu pivovaru Heineken, dom Anny Frankovej, túžim vidieť futbalový štadión Johana Cruiffa, súdny dvor v Haagu, veterné mlyny v Zaanse Schans. Podarilo sa všetko. Jupí! Niekedy začnem byť z tohto kosmopolitného ruchu unavená, tuhne mi šija. Našťastie Erasmus+ program ma posiela do knižníc. Do oázy pokoja, kde každý človek nájde kúsok svojho domova, priateľské slovo, neobmedzené množstvo podujatí a aktivít. Od vzdelávacích cez kultúrne až po tradičné i moderné knižničné služby. Pracovníci sú veľmi milí, láskaví, priateľskí, entuziastickí, plní energie a nápadov. Neobťažuje ic...