Knižnica spoza pultu

Pani Veštba - Autorku, Margaret Atwood , preslávil hlavne román Príbeh služobníčky , na motívy ktorého bol natočený aj rovnomenný seriál. Pani Veštba je viacvrstvová kniha, v ktorej nájdete takmer všetko. Joan Fosterová, hlavná hrdinka príbehu, rieši svoj komplikovaný vzťah s mamou, ktorá z nej chce mať dokonale krásnu dámu. Joan sa na protest prejedá, je čoraz tlstejšia. Ani v škole nie je veľmi obľúbená, neraz je terčom šikany. Našťastie má pri sebe matkinu sestru tetu Lou, ktorá ju zahŕňa citmi aj materiálnymi darčekmi. Keď Joan dospeje, utečie z domu, po smrti svojej tety radikálne zmení svoj životný štýl, schudne a udržuje milenecký pomer so starším mužom. Neskôr jej príde do života psychicky nevyrovnaný Arthur, ktorý neovláda svoju osobnosť, aj preto si Joan začne s pseudoumelcom s čudnou prezývkou a ešte čudnejším správaním. Neskôr sa stane veľmi úspešnou autorkou brakových románov, no podarí sa jej vydať poetickú zbierku, ktorá vyvolá v literárnych kruhoch senzáciu. Medzičaso

Poznáte ten pocit, keď si len tak žijete svoju každodennosť a zrazu vás bez varovania prepadne nostalgia a spomienky na detstvo? No, mne sa to stalo keď sa mi do rúk dostala kniha O2H tohto leta , ktorá ma najprv zaujala ilustráciou na obálke. Nazrel som dovnútra a našiel tam krátke akoby denníkové zápisky, čo ma chytilo ešte viac, pretože väčšinou sa schuti začítam do knihy, a potom nájdem inú, a potom ďalšiu… No a takto som sa dostal k celej polici zaujímavých rozčítaných kníh. Takže ako som už spomínal, krátke kapitoly tejto, teraz to už asi tušíte, detskej knihy ma vtiahli naplno do deja a príbeh som zhltol na posedenie. Užíval som si každé jedno písmenko.  Autorke Zuzane Líškovej sa podarilo verne zachytiť chlapčenské huncútstvo, ale aj rozličné myšlienkové víry, ako aj medzigeneračné súboje a nastoľovanie dominancie či naivné detské intrigy. V knihe sledujeme dvoch podobných chlapcov, ktorí trávia svoje leto u svojich starých mám, avšak každý trochu inak. Jeden pochádza z dedin

Posledných pár týždňov som strávila v spoločnosti dystopických fantasy , ktoré som prekladala knižkami o histórii. A myslím, že mám niekoľko tipov na príjemné večery! Môj najlepší priateľ sa chcel naučiť jazdiť na koni. Hurá! Inšpirovaná a nadšená hodinami v sedle som príznačne siahla po knihe Kôň a človek v stredoveku od Daniely Dvořákovej . Autorka nesmierne pútavým spôsobom poukazuje na súžitie koní a ľudí v stredovekom Uhorsku. Dokonalé dielo je plné dychberúcich faktov, ktoré prepája či porovnáva so súčasným poznaním o starostlivosti o kone. Mnohé z toho, o čom píše, si v našich dňoch úplne nedokážeme predstaviť (napríklad bojové šíky vyzbrojené päťmetrovými kopijami, či turnaj na kolby - tak dôverne známy z filmového plátna - pri ktorom sa však kone mohli aj fatálne zraniť, keď si po silnom náraze „sadli“ na zadok!). Od knihy som sa nedokázala odtrhnúť a nechcela som, aby sa skončila. Ako to, že Uhorské kone boli tak dobré v boji? Akú úlohu zohral kôň v skone Ľudovíta II. Jagelo