Knižnica spoza pultu

Predstavte si, že by mu to povedala nejaká vedma, keď bol malý! Sklonila by sa k nemu a (aj ona neveriaco) by povedala: Vieš, Hans Christian , aké ty raz spôsobíš šialenstvo? Vieš, koľko detí bude opakovať tvoje meno? Koľko ich bude nocovať v knižniciach po celej Európe počas noci, ktorá sa bude konať na počesť tvojich narodenín? Vidím to dokonca konkrétne – vedma by sa zadívala zahmleným zrakom pred seba – v roku 2022 bude viac ako 100 tisíc detí nocovať na Noci s Andersenom na viac ako 1600 miestach! No, a bolo by! Mali by sme po chlebe. Teda, po rozprávkach! Však Hans Christian by sa nedajbože potešil, on by bol nedajbože šťastný! A skúste písať smutné rozprávky, keď ste šťastný. Skúste písať o nešťastí a dotýkať sa bolesti, keď vám duša spieva. Každý správny rozprávkar – tragéd musí byť nespokojný! Musí sa ako Andersen hrabkať vo svojom vnútri, premýšľať, prečo ho nemajú radi, prečo je taký vysoký, až sa zdá čudný, prečo ho považujú za škaredého, prečo ho otčim nemá rád. A potom ho

Okolo tejto knihy Hiro Arikawa som chodila viackrát, keď som ešte počas leta pracovala na úseku beletrie. Musím povedať, že ma hneď zaujala minimalistická, ale zato pôvabná obálka knihy. Drobná mačka a čerešňové kvety na mňa pôsobili pútavo. Po prvom prelistovaní moje srdce mačkárky zajasalo „jéééj, príbeh je písaný z pohľadu kocúra :)“ Koľkí z vás, ktorí majú doma nejaké zvieratko, sa neraz zamysleli, aké by to bolo, keby nám tak rozumelo a keby sme si mohli s ním prehodiť pár slov? No ja som sa teda nad týmto pri našej mačke zamyslela niekoľkokrát. O to viac ma táto kniha začala lákať. Kniha nám rozpráva očarujúci príbeh priateľstva medzi človekom a mačkou. Je o mužovi v strednom veku menom Satoru, ktorý nájde na ulici túlavého kocúra a ujme sa ho. Pomenuje ho Nana, čo znamená v japončine „sedem“ podľa jeho zahnutého chvosta v tvare sedmičky. Vzniká medzi nimi krásne priateľstvo a kocúr z ulice nájde u Satorua vysnívaný domov. Naraz sa však dozvedáme, že sa ich cesty musia rozdeliť.