Knižnica spoza pultu

Matthew Quick je obľúbený autor bestsellerov. A po tom ako sa u nás uviedol románom Terapia láskou , ktorý bol kladne prijatý, nie je jeho meno neznáme ani slovenskému čitateľovi. Odpusť mi, Leonard Peacock je však o niečom úplne inom. Práve autorova schopnosť voliť si zaujímavé a pritom rôznorodé témy ma oslovila. Nie je to teda o tom, že by našiel recept na úspech, ktorý by len dokola opakoval. Tieto dve knihy spája, okrem autorovho nezameniteľného štýlu, predovšetkým priehradka young adult , ktorá určuje vekovú kategóriu cieľovej skupiny čitateľskej verejnosti. Termín young adult teda doslova mladí dospelí , ktorý má svoj pôvod v angloamerickej literatúre, sa posledné roky udomácňuje prakticky na celom svete. Veľmi vágne povedané, sú to knihy šité na mieru tínedžerom, približne v rozmedzí trinásť až dvadsaťjeden rokov. Ale tieto hranice treba vnímať len orientačne, pretože kvalitný román nepozná limity pohlavia či veku. Román nie je pre staršie deti/mládež vhodný kvôli vu

Na túto knihu som opäť narazila len náhodou, keď som si u nás v knižnici prezerala novinky, ktoré pribudli do nášho fondu. Upútal ma predovšetkým názov Minútové romány . Keďže už prišlo obdobie pekného počasia a čoraz častejšie sa vyberám(e) na rôzne výlety, mám trošku menej príležitostí dostať sa k čítaniu. Preto sa mi koncept krátkych dvojstranových románov zdal ako fantastický nápad resp. možnosť ako niečo prečítať aj pri nedostatku času. A tak som si ju vzala so sebou domov, bez toho, aby som si bližšie pozerala popis knihy. Už pri prvom riadnom otvorení som zistila, že to nebude úplne to, čo som si predstavovala: že by každý z minútových románov bol zameraný na iné fiktívne postavy a deje. Z môjho úvodného omylu ma vytrhol už samotný “predslov” knihy venovaný krásnemu slovenskému pojmu - Orava . Pri čítaní som zistila, že minútové romány sú krátke, skutočné príbehy zo života samotnej autorky, Oľgy Feldekovej . Väčšina z nich nesie v sebe akési posolstvo, či ponaučenie, iné

Táto knižka Pojinka veľmi zaujala a aj sa mu páčila, ba ju považuje za veľmi dobrú...a predsa ju nemôže jednoznačne odporučiť. Nie je totiž pre každého. Ako jediná detská kniha známeho slovenského prozaika , nesie veľmi silnú pečať "dospeláckej" literatúry. To nemusí byť na škodu. Len rozmýšľam, či si ju skutočne vychutná aj detský čitateľ, alebo len hravý dospelák, ktorý ostal tak trochu dieťaťom... aj knižka ostala tak akosi na polceste. Pre koho je vlastne určená? Pre predčasne vyspelého malého čitateľa? Hmmm, hádam ju ocení aj dieťa. To bude vnímať iba netradičné a zábavné príbehy a nie etický rozmer, paródiu na ľudskú spoločnosť a charaktery jej príslušníkov... Bola by však škoda, keby vás moje slová odradili. Táto netradičná kniha má svoje čaro. Svojím spôsobom je naozaj vynikajúca. Je v nej veľmi veľa humoru, no nie je na smiech. Je to humor, ktorý vyvoláva nepretržitý úsmev na tvári, len niekedy trochu trpký. Je v nej i veľa bláznivých nápadov a absurdn

S touto knihou som sa prvýkrát stretla, keď ju mama naslepo kupovala ako darček pre priateľku. Na prvý pohľad ma zaujal obal. Vyzerala už čítaná, ohladkaná a vyvolávala vo mne príjemné spomienky, ktoré som ešte nemala. Aj názov bol tak zaujímavo komplikovaný: Guernseyská literárna a koláčova spoločnosť . Zapamätala som si len literatúru a koláče a keď som ju potom o pár rokov neskôr našla v kníhkupectve, ledva som ju spoznala. Čítala som ju potom v knižnici počas obedných prestávok asi mesiac po tom ako som sa stala knihovníčkou. A všetci kolegovia sa ma pýtali: čo je to za knižku, že sa pri nej tak usmievaš? Keď som ju potom našla vo výpredaji na Bibliotéke, kúpila som kus všetkým kamarátkam. Knihu som si chcela prečítať znova, aby som zistila, či tie krásne pocity spôsobila ona alebo to bolo len všeobecne šťastné obdobie. A bez okolkov vám poviem, že kniha stojí aj za druhé prečítanie. Je to takzvaný epištolárny román (pre tých, ktorí si stredoškolskú literatúru už pamätajú le