Židovská Štiavnica – až do druhej svetovej vojny bola židovská komunita neoddeliteľnou súčasťou banského mesta. Jej členovia sa väčšinou živili podnikaním, do Štiavnice sa prisťahovali z rôznych dôvodov už ich rodičia či starí rodičia. Ostatní obyvatelia mesta navštevovali ich obchody, lekárne, advokátske kancelárie. Susedské vzťahy boli bezproblémové. Po vzniku Slovenského štátu boli vydané protižidovské zákony a život v meste sa pre židovskú komunitu poriadne skomplikoval. Začali sa organizovať prvé transporty do pracovných a koncentračných táborov, sused suseda prestal zdraviť, arizoval sa majetok, prichádzali udania, len málo ľudí sa rozhodlo v tejto situácii pomôcť. Synagóga chátrala, lebo ju nemal kto navštevovať. Židia, ktorí sa po vojne do mesta vrátili, ostali väčšinou sklamaní. Ich domy boli obsadené, obyvatelia Štiavnice sa na nich pozerali s nedôverou a preto sa väčšina židov rozhodla Banskú Štiavnicu navždy opustiť. Autorka knihy zozbierala mnoho historických dokumentov,