Knižnica spoza pultu

"Marek iba neveriacky pokrútil hlavou. Je to zjav, uvažoval už riadne unavený. A exemplárny. Narovnal si kríže a zabuchol za sebou dvere." ( Krik nevinných , s.76). Prečo som sa rozhodol recenzovať práve túto knižku? Najviac ma zaujalo prostredie Gaderskej a Blatnickej doliny, v ktorých sa dej odohráva. Pre mňa, ako vášnivého turistu, je tento kraj veľmi pôsobivý. Takže máme tu nejakého mladého muža menom Marek. Samotára žijúceho na okraji dediny, kde sa končí civilizácia. Marek chodí so svojou priateľkou Romanou a venuje sa viac – menej sám sebe. Má len minimálne nároky, pokiaľ ide o materiálne hodnoty. Snaží sa s ľuďmi vychádzať, na druhej strane si vie povedať aj svoj názor. Prekvapí ho, keď sa jedného dňa vráti domov a svojho psa nájde rituálne zabitého v blízkosti lesa. Kto mohol urobiť niečo také strašné? Okamžite sa snaží kontaktovať svoju priateľku Romanu a pustia sa na vlastnú päsť do vyšetrovania. V okolí dediny začnú miznúť ďalšie domáce zvieratá, z ktorých sú

Maliar Gaštovt, fanaticky oddaný svojmu predurčeniu prekliateho umelca a zaťažený nadmerným talentom a vnímavosťou, sa potuluje po zapadnutých mestských zákutiach a stáva sa posadnutý ulicou, ako symbolom ľudskej úbohosti, špiny, marazmu a utrpenia, ale aj vitality, kypiacej a bujnejúcej živosti. Pri svojich potulkách zachraňuje samovrahyňu pred utopením. Tá v ohrození života vykríkne, a práve v tomto kriku Gaštovt nachádza syntézu všetkého, čo ulica predstavuje. Pokúsi sa tento krik namaľovať, no zisťuje, že aby ho mohol stvárniť verne, musí ho začuť ešte raz, ešte aspoň jediný, posledný raz... Počas svojej honby nočným mestom sa stretáva so svojím dvojníkom a prenasleduje ho ozrutánska a strašná stonožka, ktorá predstavuje zhmotnený hnus a desivosť ľudskej biedy. Fatalizmus, nihilizmus, popretie božského v človeku a redukcia ľudskej bytosti na obyčajný objekt... tým je novela charakteristická. Dá sa v tom z dnešného pohľadu uvidieť zmes Nietzscheho a Freuda prefiltrovaného c

Jedným som si dnes istá, akosi zvláštne som jej nebola ľahostajná. Nie nejako konkrétne, tobôž nie matersky. Nebola schopná doceniť moje kvality o nič viac ako mačka. Ale aj napriek tomu tam niečo bolo a v tom totálnom zmätku som to vnímala. Keby som ju stretla, povedala by som jej, že by som jej azda vedela pomôcť. Ona však odišla zo dňa na deň a to ma zaskočilo. Neviem, či som niekedy videla v tvári ukrutnejší výraz bolesti. Voči smrti cítila toľko hnevu a pri pomyslení, že svet pôjde veselo ďalej aj bez nej, sa rozzúrila natoľko, že ako posledné slová mi povedala: - Choď do riti.  ( Dobrá výchova , s.19). Jediným previnením hlavnej hrdinky je, že sa nenarodila ako chlapec. Všetci totiž očakávali príchod pokračovateľa rodu. Malá G aia vyrastá v bohatej aristokratickej rodine v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v  Taliansku . Letá trávi u príbuzných v  Normandii alebo u starých rodičov v nádhernom Toskánku v napoleonskej vile. Jej výchovu má na starosti pr