Všetko sa zomlelo tak rýchlo. Zrazu stojím pred stanicou Amsterdam Central. Uzol, v ktorom sa spájajú rôzne dopravné prostriedky. Rôzne kultúry. Rôzne rasy, jazyky, národnosti, farby pleti. A veľmi veľa cyklistov. Ten ruch mesta je fascinujúci. Neviem si vybrať z toľkých možností...či ísť do Rjiksmuseum alebo Moco museum. Najlepšie oboje. Ak zostane čas, chcem stihnúť aj plavbu loďou po amsterdamských kanáloch, návštevu pivovaru Heineken, dom Anny Frankovej, túžim vidieť futbalový štadión Johana Cruiffa, súdny dvor v Haagu, veterné mlyny v Zaanse Schans. Podarilo sa všetko. Jupí!
Niekedy začnem byť z tohto kosmopolitného ruchu unavená, tuhne mi šija. Našťastie Erasmus+ program ma posiela do knižníc. Do oázy pokoja, kde každý človek nájde kúsok svojho domova, priateľské slovo, neobmedzené množstvo podujatí a aktivít. Od vzdelávacích cez kultúrne až po tradičné i moderné knižničné služby. Pracovníci sú veľmi milí, láskaví, priateľskí, entuziastickí, plní energie a nápadov. Neobťažuje ich žiadna otázka, trpezlivo a s radosťou odpovedajú na každú zvedavú otázku.
Prvý deň mám takéto pocity z mestskej knižnice Bibliothek den Haag. Práve v nej ma musí naša sprievodkyňa presviedčať, že v knižnici sa skutočne konajú pravidelné koncerty vážnej hudby. A nie hocikde. Priamo v knižničnej koncertnej sále! A za jej dverami ďalšie štyri klavíry! Nechce sa mi veriť vlastným očiam... V hudobnom oddelení sa to hemží množstvom študentov, ktorí využívajú na štúdium nielen teoretické knižky, ale aj cvičné miestnosti, kde môžu trénovať na svojom hudobnom nástroji. Podobne efektívne fungujú aj ďalšie oddelenia knižnice. Nečudujem sa, že 15 minút pred otvorením knižnice nájdem na malom námestíčku pred jej dverami viac ako 50 čítania chtivých členov. Pred vstupom do útrob knižnice určite neodolajú rozvoniavajúcej kávičke z príjemnej kaviarne priamo v knižnici.
V druhej časti dňa vystrieda mestskú knižnicu iná, trošku „vážnejšia“ Národná knižnica. Hovorím si, že taký entuziazmus zamestnancov, s akým sme sa stretli doobeda, nemôžu mať všetci holandskí knihovníci. Opak je pravdou. Aj tu stretávam ľudí, ktorí nás ohromujú nielen svojou prívetivosťou, ale najmä odbornosťou. Okrem dôsledne pripravenej prezentácie ma najviac zaujíma návšteva archívu v najspodnejšej časti knižnice. Pravdepodobne som jedna z mála šťastlivcov z verejnosti, ktorý do tejto časti knižnice mohol nakuknúť. Som za to veľmi vďačná.
Nasledujúce dva dni ostávame v Amsterdame. Tu navštívime ďalšie štyri knižnice. Každá úplne iná. Prvá s názvom Oba Bijlmerplein je síce maličká rozmermi, no o nič menšia kvalitou a kvantitou komunitných aktivít. Ďalšia nám vyrazí dych svojou nekonvenčnosťou a inovatívnym prístupom s názvom NextLab. O päť rokov bude budova tejto knižnice pravdepodobne demontovaná a prenesená s novými výzvami na nové miesto. Pravdepodobne do sociálne slabšej oblasti, kde bude ľuďom prinášať vzdelanie a zmysluplné využitie voľného času.
Tretia knižnica je v úplnom centre Amsterdamu. Privíta nás profesionálne vystupujúca a veľmi príjemná Elif. Som očarená veľkosťou knižnice so svojimi 9 poschodiami. Zároveň je však priestorom, kde si každý čitateľ a návštevník môže nájsť svoj malý súkromný kútik na štúdium, vzdelávanie, či iné aktivity. Dôkazom tohto prívetivého prostredia je množstvo ľudí v knižnici. Je ich tam neskutočne veľa!
Ďalší deň musím trošku cestovať, lebo chcem vidieť knižnicu v Utrechte. Rozhodne sa oplatilo. Po krátkej, no pútavej prezentácii nás preberá nadšená dôchodkyňa, ktorá ako dobrovoľník pomáha v knižnici. Keďže budova kedysi slúžila ako pošta, neodpustí si ani výklad o historických faktoch a architektúre budovy, pútavo nám rozpráva o fungovaní knižnice a pozve nás aj na klavírny koncert mladej Japonky do koncertnej sály v otvorenom priestore knižnice plnom čítajúcich ľudí.
Ani sa nenazdám a je tu posledný deň výpravy. Neplánovane sa s kolegami vyberieme do ďalších dvoch knižníc. A hoci sme prišli neohlásene, výklad o knižniciach bol opäť veľmi odborný, knihovníčky veľmi milé a zanietené pre svoju prácu. Na záver nás v oboch knižniciach obdarovávajú malými darčekmi a s úsmevom vyprevádzajú na ďalšiu cestu.
Zatočí sa mi hlava a znova stojím na Amterdam Central. Tentokrát sa vraciam domov. S mnohými zážitkami, skúsenosťami, inšpiráciami a povzbudeniami do ďalšej práce. Ako najdôležitejší prínos z tejto cesty cítim demokratický a priateľský prístup ku všetkým ľuďom, rešpektovanie plurality názorov a snahu holandských knihovníkov spraviť z knižníc malý domov pre každého človeka.
Mgr. Katarína Hoštáková


Komentáre
Zverejnenie komentára