Preskočiť na hlavný obsah

Vo víre holandských knižníc

Všetko sa zomlelo tak rýchlo. Zrazu stojím pred stanicou Amsterdam Central. Uzol, v ktorom sa spájajú rôzne dopravné prostriedky. Rôzne kultúry. Rôzne rasy, jazyky, národnosti, farby pleti. A veľmi veľa cyklistov. Ten ruch mesta je fascinujúci. Neviem si vybrať z toľkých možností...či ísť do Rjiksmuseum alebo Moco museum. Najlepšie oboje. Ak zostane čas, chcem stihnúť aj plavbu loďou po amsterdamských kanáloch, návštevu pivovaru Heineken, dom Anny Frankovej, túžim vidieť futbalový štadión Johana Cruiffa, súdny dvor v Haagu, veterné mlyny v Zaanse Schans. Podarilo sa všetko. Jupí!

Niekedy začnem byť z tohto kosmopolitného ruchu unavená, tuhne mi šija. Našťastie Erasmus+ program ma posiela do knižníc. Do oázy pokoja, kde každý človek nájde kúsok svojho domova, priateľské slovo, neobmedzené množstvo podujatí a aktivít. Od vzdelávacích cez kultúrne až po tradičné i moderné knižničné služby. Pracovníci sú veľmi milí, láskaví, priateľskí, entuziastickí, plní energie a nápadov. Neobťažuje ich žiadna otázka, trpezlivo a s radosťou odpovedajú na každú zvedavú otázku.

Prvý deň mám takéto pocity z mestskej knižnice Bibliothek den Haag. Práve v nej ma musí naša sprievodkyňa presviedčať, že v knižnici sa skutočne konajú pravidelné koncerty vážnej hudby. A nie hocikde. Priamo v knižničnej koncertnej sále! A za jej dverami ďalšie štyri klavíry! Nechce sa mi veriť vlastným očiam... V hudobnom oddelení sa to hemží množstvom študentov, ktorí využívajú na štúdium nielen teoretické knižky, ale aj cvičné miestnosti, kde môžu trénovať na svojom hudobnom nástroji. Podobne efektívne fungujú aj ďalšie oddelenia knižnice. Nečudujem sa, že 15 minút pred otvorením knižnice nájdem na malom námestíčku pred jej dverami viac ako 50 čítania chtivých členov. Pred vstupom do útrob knižnice určite neodolajú rozvoniavajúcej kávičke z príjemnej kaviarne priamo v knižnici.

V druhej časti dňa vystrieda mestskú knižnicu iná, trošku „vážnejšia“ Národná knižnica. Hovorím si, že taký entuziazmus zamestnancov, s akým sme sa stretli doobeda, nemôžu mať všetci holandskí knihovníci. Opak je pravdou. Aj tu stretávam ľudí, ktorí nás ohromujú nielen svojou prívetivosťou, ale najmä odbornosťou. Okrem dôsledne pripravenej prezentácie ma najviac zaujíma návšteva archívu v najspodnejšej časti knižnice. Pravdepodobne som jedna z mála šťastlivcov z verejnosti, ktorý do tejto časti knižnice mohol nakuknúť. Som za to veľmi vďačná.

Nasledujúce dva dni ostávame v Amsterdame. Tu navštívime ďalšie štyri knižnice. Každá úplne iná. Prvá s názvom Oba Bijlmerplein je síce maličká rozmermi, no o nič menšia kvalitou a kvantitou komunitných aktivít. Ďalšia nám vyrazí dych svojou nekonvenčnosťou a inovatívnym prístupom s názvom NextLab. O päť rokov bude budova tejto knižnice pravdepodobne demontovaná a prenesená s novými výzvami na nové miesto. Pravdepodobne do sociálne slabšej oblasti, kde bude ľuďom prinášať vzdelanie a zmysluplné využitie voľného času.

Tretia knižnica je v úplnom centre Amsterdamu. Privíta nás profesionálne vystupujúca a veľmi príjemná Elif. Som očarená veľkosťou knižnice so svojimi 9 poschodiami. Zároveň je však priestorom, kde si každý čitateľ a návštevník môže nájsť svoj malý súkromný kútik na štúdium, vzdelávanie, či iné aktivity. Dôkazom tohto prívetivého prostredia je množstvo ľudí v knižnici. Je ich tam neskutočne veľa!

Ďalší deň musím trošku cestovať, lebo chcem vidieť knižnicu v Utrechte. Rozhodne sa oplatilo. Po krátkej, no pútavej prezentácii nás preberá nadšená dôchodkyňa, ktorá ako dobrovoľník pomáha v knižnici. Keďže budova kedysi slúžila ako pošta, neodpustí si ani výklad o historických faktoch a architektúre budovy, pútavo nám rozpráva o fungovaní knižnice a pozve nás aj na klavírny koncert mladej Japonky do koncertnej sály v otvorenom priestore knižnice plnom čítajúcich ľudí.

Ani sa nenazdám a je tu posledný deň výpravy. Neplánovane sa s kolegami vyberieme do ďalších dvoch knižníc. A hoci sme prišli neohlásene, výklad o knižniciach bol opäť veľmi odborný, knihovníčky veľmi milé a zanietené pre svoju prácu. Na záver nás v oboch knižniciach obdarovávajú malými darčekmi a s úsmevom vyprevádzajú na ďalšiu cestu.

Zatočí sa mi hlava a znova stojím na Amterdam Central. Tentokrát sa vraciam domov. S mnohými zážitkami, skúsenosťami, inšpiráciami a povzbudeniami do ďalšej práce. Ako najdôležitejší prínos z tejto cesty cítim demokratický a priateľský prístup ku všetkým ľuďom, rešpektovanie plurality názorov a snahu holandských knihovníkov spraviť z knižníc malý domov pre každého človeka.

Mgr. Katarína Hoštáková

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť

Pojinko predstavuje seriál článkov: Zlatý fond detskej literatúry Diel druhý:  Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť Uplynul mesiac a Pojinko je tu opäť, aby Vám predstavil ďalšiu svetoznámu knižnú klasiku. Ďalšia časť nášho seriálu je venovaná  Petrovi Panovi . Určite Vám niečo hovoria postavy Wendy, Stratení chlapci, kapitán Hák alebo víla Cililing . Ak náhodou nie, utekajte si prečítať knižku! Stojí za to. Ale, predsa len počkajte! Predtým si prečítajte tento článok, aby ste sa dozvedeli ako to s Petrom Panom vlastne bolo. Detstvo Petra Pana bolo dosť divoké.  Najskôr ušiel rodičom ešte z kolísky, lebo sa dopočul, že musí vyrásť, a to on nechcel. Mal v pláne navždy si užívať bezstarostné roky hier a zábavy. Navyše nemal rád príkazy a zákazy, a tak dal radšej prednosť slobode. Skamarátil sa s vílami (i keď mu často svojou dobiedzavosťou išli na nervy), šéfoval partii Stratených chlapcov; čo boli chlapci, ktor...

Andrzej Sapkowski: Zaklínač

Najnovšie vydanie Zaklínač obsahuje aj mapu, ktorú v staršom vydaní nenájdete. Letná téma našej celoročnej čitateľskej výzvy je Kufor plný kníh - teda čítame knihy, ktoré spolu tvoria sériu alebo patria do jednej edície. Preto som sa aj ja rozhodla siahnuť po sérii, ktorú som si už dávno chcela prečítať, no akosi som sa k tomu nedostala. Priznám sa, že ma k tomu podnietil aj Netflix seriál, ktorý som si pozrela ako prvý. Vybrala som si sériu poľského autora Andrzeja Sapkowského - Zaklínač . Príbeh zaklínača Geralta z Rivie nepatrí medzi literárne novinky, no prežíva svoje “znovuobjavenie” širokou verejnosťou. Od svojho prvého vydania knihy inšpirovali už k niekoľkým pokusom o sfilmovanie, na základe série boli vytvorené aj počítačové hry a najnovšie, ako som už spomínala, seriálové spracovanie na Netflixe. Prvé dve knihy Posledná želanie a Meč osudu sú písané formou poviedok, pôvodne ich autor totižto uverejňoval v poľskom časopise Fantastyka. Obe knihy nás uvádzajú do dávneho ...

Digitálne knižnice zajtrajška už dnes – alebo – ako byť knihovníčkou 21. storočia

„Byť knihovníčkou musí byť tak pokojná práca!“ V mojej práci, podobne ako v tej Vašej, sa sem-tam nájde niečo frustrujúce! Napríklad ten moment, keď ma požiadate o konkrétnu knihu, ale musím Vás upozorniť na záznam v katalógu o jej nedostupnosti. Ako na potvoru, väčšinou sa ku knihe nedostanete ešte celé týždne. Neviem ako vy, ale ja som skutočnou fanynkou e-kníh. Pokiaľ patríte do rovnakej skupiny knihomoľov, tento blog je presne pre Vás a pokiaľ ste im zatiaľ neprišli na chuť, možno Vám aspoň nasadím chrobáka do hlavy 😊 Vedeli ste, že e-knihy si nemusíte len kupovať, ale je možné si ich aj požičiavať? Nedávno sme do knižnice mohli priniesť ďalšiu novinku (nie, nemám na mysli samoobslužnú stanicu – selfcheck, o tom ste už isto počuli, však?). Americké centrum Žilina prináša prístup do ďalšej e-knižnice. Ak je pre Vás koncept požičiavania e-kníh novinkou a čudujete sa, prečo spomínam „ďalšiu e-knižnicu“, dovoľte mi Vás v krátkosti zoznámiť! Novinkou v sieti eLibrary USA je knižnica...