Ako som v Dubline zistila, že knižnica môže byť viac

Keď sa povie Dublin, väčšina z nás si predstaví Guinness, írsky tanec, nádherné útesy, vietor vo vlasoch, štvorlístky a možno aj škriatka Leprechauna. Ja si odteraz predstavím ešte niečo navyše – knižnice, do ktorých by ste si pokojne išli posedieť aj v piatok večer. Dobrovoľne, bez donútenia, a dokonca s radosťou. A keď sa ocitnete v knižnici Lexicon s výhľadom na Dublinský záliv, ľahko sa vám stane, že tam zostanete oveľa dlhšie, než ste plánovali.

Knižnica, kde sa deje… všetko

Knižnica tu nie je len miesto, kde si požičiate knihu a potichu odídete. Môžete si tu zahrať Dungeons & Dragons, vytlačiť si niečo na 3D tlačiarni, požičať si notebook. A dokonca si opraviť pokazený mixér či bicykel. Áno, aj to sa dá – v knižnici. V tej chvíli mi bolo úprimne ľúto, že som si so sebou nezbalila pokazený šijací stroj.

Ak nemôžete prísť osobne, knižnica vám knihy prinesie až domov. Nie preto, že by to bolo niečo výnimočné, ale preto, že je to prirodzená súčasť služby.

A keď nestíhate vrátiť knihu? Pokuta neexistuje. Áno, čítate správne. Íri zjavne veria, že ľudia nie sú zlí – len občas zabudnú.

Knižnica ako miesto. Naozaj miesto

V jednej knižnici organizujú program pre deti, ktorých rodič je vo väzení. Inde zasa aktívne oslovujú ľudí, ktorí žijú v provizórnych podmienkach – napríklad celé rodiny v jednej hotelovej izbe.

Nečakajú, kým prídu. Idú za nimi. Pozvú ich. Privítajú ich.

Pretože knižnica nie je miesto, kam musíte patriť.

Knižnica je miesto, ktoré vám pomôže začať niekam patriť.

Knižnica, ktorá (takmer) nikdy nespí

Projekt „Moja otvorená knižnica“ umožňuje prísť do knižnice od rána až do 22:00. Skúste si to predstaviť u nás. Večer, tma a vy namiesto pozerania televízora idete do knižnice. Nie preto, že musíte, ale preto, že chcete. A ešte sa tam aj tešíte.

Možno si požičiate knihu. Možno si sadnete za počítač. Možno tam len tak ste. A nikomu to nepríde zvláštne.

Knihy si môžete objednať z ktorejkoľvek knižnice v krajine a oni vám ju doručia tam, kde ju potrebujete. Vrátiť ju potom môžete kdekoľvek.

Trochu technológií, veľa ľudskosti

3D tlačiarne, laserové rezačky, nahrávacie štúdiá či aplikácie na e-knihy – aj toto všetko je dnes súčasťou knižníc. Ale to najdôležitejšie nie sú technológie.

Sú to ľudia.

Ľudia, ktorí vás privítajú, poradia, usmejú sa. A vy sa pristihnete, že ten úsmev opätujete úplne automaticky.

Knižnice môžu byť viac

Po piatich dňoch v Dubline mám pocit, že knižnice môžu byť oveľa viac než len regály s knihami. Môžu byť živými miestami, kde sa stretávajú ľudia, nápady a komunity.

Írsko mi ukázalo knižnice, ktoré žijú spolu s komunitou.

Ktoré sa neboja byť otvorené, moderné a zároveň ľudské.

A ja sa vraciam domov s otázkou, ktorá mi stále beží hlavou:

„Čo keby sme aj my boli tak trochu Íri?“

Katka Klučková