Preskočiť na hlavný obsah

Vladislav Doktor: Prekliaty poklad a meč (ukážka z knihy)

Dnes by sme vám chceli predstaviť historický román Vladislava Doktora. Jeho knižný debut je z prostredia mesta Trenčín v prvej polovici 17. storočia. Detektívna zápletka o ukradnutí uhorskej kráľovskej koruny vychádza z reálneho príbehu. Uhorskú kráľovsku korunu si na trenčianskom hrade, u svojho spojenca grófa Gašpara Ilešháziho, odložil zvolený uhorský kráľ a sedmohradské knieža Gabriel Betlen.
Dôverník Gabriela Betlena Ján Werner so svojimi druhmi má vyriešiť záhadu trojnásobnej vraždy na hrade a vypátrať zlodeja kráľovských klenotov, v okolí hradu sa potulujú Turci a župan Gašpar Ilešházi má tajné stretnutie neďaleko od mesta.

(Ukážka)

Dvadsiateho ôsmeho mája 1620
Na mesto sa zniesla noc a iba trubačov hlas dával obyvateľom kráľovského mesta vedieť, že už je polnoc. Zopár oneskorených opilcov vykračovalo váhavo ulicou pri Hornej bráne. V ľavom hornom okne meštianskeho domu, opierajúceho sa o Baračkovu usadlosť, sliepňalo svetlo sviečok. Muž schúlený na polorozpadnutej veľkej stoličke s vyrezávanou opierkou si usilovne niečo zapisoval do veľkej knihy.
Hodiny na mestskej veži tromi údermi kostlivca oznámili začiatok nového dňa. Z dverí hostinca U hanblivej Magdalény niekto vysotil do noci muža.
Zdalo sa, že sa pokúša vylúdiť pískajúc nejakú melódiu, ale ústa ho neposlúchali tak, ako by chcel.
V izbe osvetlenej sviečkami tieňohra z času na čas vykreslila na stene bizarné postavy. Učiteľa však väčšmi ako tieňohra zaujal pospevujúci si človek, ktorého bolo počuť pod oknami. Otvoril narýchlo oblok a vyklonil sa, či nespozná, komu patrí podgurážený hlas. Vojak z vojska kniežaťa Gabriela Betlena však v tej chvíli už zašiel do ulice smerujúcej hore k hradu.
Michal Kvastnica si ešte stále vyklonený z okna pretrel unavené oči a pokračoval v prepisovaní knihy.
V Prahe neraz tak tiež kráčal ulicou, viac opitý ako triezvy tmolil sa cez most na Malú stranu do alumnea. Bál sa vtedy o svoju chorú matku. Ako veľmi sa vtedy bál, že ju stratí!
Keď už mesiac prešiel podstatnú časť svojej púte na nočnom nebi, ustala vrava aj na nádvoriach hradného vrchu a v rytierskej sieni paláca. Ba aj na hrade sa svietilo už iba v jednej izbe. Mladá grófka odriekala, kľačiac pri posteli, oneskorene večernú modlitbu, keď do pravého okna niečo narazilo a tenko pritom zapískalo. Azda netopier. Preľaknuto sa pozrela tým smerom a o to úpenlivejšie odriekala prosby k Bohu.
Zdalo sa, že to bude tichá májová noc. Len potkany o pár poschodí nižšie hodovali na čudnej hostine. Viac by o tom vedeli rozprávať ich zakrvavené nohy. Pískanie hlodavcov behajúcich v kalužiach krvi dávalo tušiť, že na hrade v tú noc vyhral surový zločin a bezprávie nad právom.

Kapitola II.
Dvadsiateho deviateho mája 1620
Gróf Ilešházi sa ráno práve obliekal, keď mu komorník nahlásil kapitánovu žiadosť o prijatie. Videl som sa s ním včera aj predvčerom a zase otravuje, pomyslel si župan. Pavol Baračka bol veliteľom hradnej stráže odnepamäti, no Gašpar o ňom ktovieakú mienku nemal.
„Vražda, stala sa vražda!“ vykrikoval starý vojak, utekajúc do kasární. Župan vyzrel prekvapene z okna, ale nikoho nevidel. I tak ho ten výkrik veľmi prekvapil. Azda to len po včerajšej slávnosti ešte nejaký opitý hosť neprišiel k sebe, pomyslel si napokon.
Už o chvíľu sa však presvedčil, že to predsa len nebol iba nemiestny vtip ožrana.
Hradný kapitán váhavo vošiel do miestnosti a uklonil sa županovi.
„Vaša milosť, požiadal som o prijatie v istej delikátnej záležitosti,“ prehovoril postarší muž.
„Á, kapitán Baračka, dobré ráno. Čo vás ku mne privádza v takú skorú hodinu? Alebo azda chcete vedieť, ako dopadli naše rokovania so šľachtou?“ usmieval sa stále v dobrej nálade Gašpar Ilešházi.
„Dobré ráno, vaša milosť. Obávam sa, že prichádzam pre oveľa komplikovanejšiu záležitosť,“ začal veliteľ hradnej posádky a spýtavo sa pozrel na sluhu, ktorý stál za ním. Župan starého muža posunkom ruky poslal preč.
„Azda ma nechcete vystrašiť hneď zrána,“ pokračoval v dobrej nálade mladý urastený Ilešházi.
Oblečený vo svojej zvyčajnej brokátovej bielej košeli s čiernym lemovaním pôsobil oproti dôstojníkovi dojmom šľachtica vychystaného na krátku prechádzku po panstve. Krátky plášť s koženým lemovaním a prestrihnutými rukávmi pomáhal vyniknúť jeho štíhlej, i keď trochu nižšej postave.
Hoci si župan na luxusné oblečenie nijako nepotrpel, jeho žena viac než dbala o to, aby bol župan vždy oblečený pohodlne a na úrovni. Priliehavé a trochu výstredné nohavice akoby naznačovali, že trenčiansky župan má azda krivé nohy, dĺžka plášťa však predsa len stačila na to, aby táto skutočnosť zostala naďalej predmetom tajomstva županovej komnaty.
„Vec sa má tak,“ zaodŕhal kapitán Baračka, akoby váhal, aké slová zvoliť, aby to, čo chce grófovi Ilešházimu prezradiť, bolo prijaté čo najlepšie alebo, lepšie povedané, najpokojnejšie a najmiernejšie.
„Aká vec? Rozprávate v hádankách a predpokladám, že veľmi dobre viete, ako to nemám rád,“ zahriakol veliteľa trenčiansky župan a prísne naňho pozrel.
„Vec sa má tak, že sme v noci stratili troch mužov,“ vysypal zo seba veliteľ hradnej jednotky azda prostejšie, ako chcel.
„Akože stratili? Azda zbehli? Nenechajte sa vysmiať. Viem, že bolo v noci na hrade trochu rušno, to však hádam ešte nie je dôvod, aby od nás zbehli vojaci. Alebo áno?“ hľadel nechápavo župan na prešediveného Pavla Baračku.
„Obávam sa, že mi nerozumiete,“ odvetil dôstojník.
„Tak ja vám nerozumiem! Pozrime sa, rozprávam azda inou rečou ako vy, aby sme si nerozumeli?“
„Dovoľte mi to vysvetliť,“ pokračoval čoraz skrúšenejšie kapitán.
„Dnes ráno pri striedaní stráží boli v Prašnej bašte nájdení zavraždení traja naši vojaci.“
„Zavraždení? Akože zavraždení?“ skočil mu do reči župan. „O kom to hovoríte? Ak to, čo hovoríte, je vôbec pravda,“ odvetil rýchlo gróf Ilešházi, nechápavo hľadiac na hradného kapitána.
„Martin Vlk, Šimon Pekárik a Ondrej Malíček boli zavraždení,“ dodal smutne kapitán.
„Boli čo?“ neveril vlastným ušiam Ilešházi. „Kedy? To nemyslíte vážne! Veď v noci sme tu mali na slávnostnej večeri príslušníkov šľachtických rodín z celej Trenčianskej župy. Hrad bol plný znamenitých mužov. Niektorí z nich sa vyznamenali v bojoch s Turkami a vy mi azda chcete povedať, že na našom hrade sa v túto noc vraždilo?“ vychrlil na Baračku nahnevane župan spolu s dávkou slín, ktoré mu sem-tam vyletovali nekontrolovane z úst a Baračka zopár z nich pocítil na vlastnej tvári.

Ak sa o knihe alebo o autorovi chcete dozvedieť viac, pripojte sa k našej online besede v utorok, 4. mája o 16:00. -https://bit.ly/besedaVDok .

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rezervovať či odložiť? (To je otázka!)

Rezervácia a odloženie kníh sú služby určené na uľahčenie vašej návštevy u nás v knižnici. Chceli ste si prečítať konkrétnu knihu, no zistili ste, že je momentálne vypožičaná iným čitateľom? Pre tento prípad slúži rezervácia, kedy nebude mať čitateľ pred vami možnosť ďalšieho predĺženia výpožičnej doby. Alebo naopak, viete, že knihy, ktoré potrebujete sú dostupné v našich policiach, no nemáte čas ich hľadať? Toto je presne prípad kedy môžete využiť objednanie odloženia kníh do 24 hodín. Obe tieto služby majú určité podmienky, ktoré je treba dodržať, aby ste od nás odchádzali s úsmevom na tvári a knihami v taške. Tieto služby je možné využiť predovšetkým prostredníctvom nášho webového katalógu Carmen . REZERVÁCIA knihy nedostupná = momentálne vypožičaná kniha kniha bude pripravená až po vrátení predošlým čitateľom (nedá sa 100% garantovať či ju vráti načas) spoplatnené sumou 0,50€ / kniha je nutné počkať na e-mailové oznámenie dostupnej knihy povinnosť vyzdvihnúť si knihu do 3 dní od

Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť

Pojinko predstavuje seriál článkov: Zlatý fond detskej literatúry Diel druhý:  Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť Uplynul mesiac a Pojinko je tu opäť, aby Vám predstavil ďalšiu svetoznámu knižnú klasiku. Ďalšia časť nášho seriálu je venovaná  Petrovi Panovi . Určite Vám niečo hovoria postavy Wendy, Stratení chlapci, kapitán Hák alebo víla Cililing . Ak náhodou nie, utekajte si prečítať knižku! Stojí za to. Ale predsa len počkajte! Predtým si prečítajte tento článok, aby ste sa dozvedeli ako to s Petrom Panom vlastne bolo. Detstvo Petra Pana bolo dosť divoké.  Najskôr ušiel rodičom ešte z kolísky, lebo sa dopočul, že musí vyrásť, a to on nechcel. Mal v pláne navždy si užívať bezstarostné roky hier a zábavy. Navyše nemal rád príkazy a zákazy, a tak dal radšej prednosť slobode. Skamarátil sa s vílami (i keď mu často svojou dobiedzavosťou išli na nervy), šéfoval partii Stratených chlapcov; čo boli chlapci, ktorí boli priveľmi zvedaví a nezbední a vypadli z kočíkov

Správny chlapec Emil a jeho partia detektívov

Pojinko predstavuje seriál článkov: Zlatý fond detskej literatúry Diel siedmy: Správny chlapec Emil a jeho partia detektívov Famóznym knižkám nemeckého autora Ericha Kästnera (1899 – 1974) treba venovať špeciálnu pozornosť. Každá  jeho kniha je výborná a zároveň výrazná a to ich vôbec nenapísal málo! Takéto niečo sa len tak nevidí. A len tak nečíta.  V tomto období vychádzajú v slovenčine. Niektoré sú iba prevydané, no iné majú u nás premiéru! Je to teda jedinečná príležitosť, aby sa s jeho dielom zoznámili najmladší novopečení knihomoli, ale je to aj neodolateľné pokušenie oživiť si spomienky - to zas pre tých starších. Kästner patrí medzi najvýznamnejších autorov pre deti a mládež, akí kedy žili. A dovolím si trochu predvídať budúcnosť; aj spomedzi tých, čo ešte len prídu. Inak to totiž byť nemôže. Prečítajte si jeho knihy a sami uvidíte. Ale, predsalen vám o ňom niečo poviem :) veď o tom je predsa náš blog. Sotva sa zhodneme na tom, ktorá jeho kniha je najlepšia