Zuzana Líšková: O2H tohto leta

Poznáte ten pocit, keď si len tak žijete svoju každodennosť a zrazu vás bez varovania prepadne nostalgia a spomienky na detstvo? No, mne sa to stalo keď sa mi do rúk dostala kniha O2H tohto leta, ktorá ma najprv zaujala ilustráciou na obálke. Nazrel som dovnútra a našiel tam krátke akoby denníkové zápisky, čo ma chytilo ešte viac, pretože väčšinou sa schuti začítam do knihy, a potom nájdem inú, a potom ďalšiu… No a takto som sa dostal k celej polici zaujímavých rozčítaných kníh. Takže ako som už spomínal, krátke kapitoly tejto, teraz to už asi tušíte, detskej knihy ma vtiahli naplno do deja a príbeh som zhltol na posedenie. Užíval som si každé jedno písmenko. 

Autorke Zuzane Líškovej sa podarilo verne zachytiť chlapčenské huncútstvo, ale aj rozličné myšlienkové víry, ako aj medzigeneračné súboje a nastoľovanie dominancie či naivné detské intrigy. V knihe sledujeme dvoch podobných chlapcov, ktorí trávia svoje leto u svojich starých mám, avšak každý trochu inak. Jeden pochádza z dediny a prázdninuje u babky v mestskom byte, druhý je z mesta a robí spoločnosť starkej na dedine. Spolu s chlapcami postupne zažijete rôzne vylomeniny, ale aj bolesť z následného trestu a hlavne vnútorné vnímanie toho veľkého sveta okolo nich. Samozrejme bolo by to jednoduché, keby išlo iba o prázdninové zážitky, ale tu sa do hry dostanú aj rodinné tajomstvá, ktorých závažnosť už posúdite sami. Napokon sa možno aj dospelý čitateľ zamyslí nad tým, ako naivne sa niekedy správame nielen k vlastným deťom. 

Ja som vo svojej krátkej učiteľskej praxi zistil, že deti sú komplexné bytosti, s ktorými sa môžeme rozprávať ako s rovnocennými. Nemajú síce toľko zážitkov a skúseností ako my dospeláci, ale sú nesmierne vnímavé a chápavé, ak máme s nimi dostatok trpezlivosti a snahy im veci vysvetliť. Aby som to zhrnul, skrze krásnu poetickosť, veselý humor, detskú škodoradosť a hĺbku odkazu si myslím, že úryvky príbehu sú viac ako vhodné na umelecký prednes prózy, takže ak hľadáte niečo vhodné na Hviezdoslavov Kubín pre žiakov základnej školy, určite siahnite aj po tomto titule.

Och, a tie ilustrácie zobrazujúce letné prázdniny očami jedenásťročných chlapcov sú nesmierne hravé, fantazijné a pútavé. Preto skladám hold aj ilustrátorovi Jozefovi Gľabovi.

Knihu vrelo odporúčam nielen deťom, ale aj dieťaťu v každom jednom dospelom človeku.