História, história, história!

Posledných pár týždňov som strávila v spoločnosti dystopických fantasy, ktoré som prekladala knižkami o histórii. A myslím, že mám niekoľko tipov na príjemné večery!

Môj najlepší priateľ sa chcel naučiť jazdiť na koni. Hurá! Inšpirovaná a nadšená hodinami v sedle som príznačne siahla po knihe Kôň a človek v stredoveku od Daniely Dvořákovej. Autorka nesmierne pútavým spôsobom poukazuje na súžitie koní a ľudí v stredovekom Uhorsku. Dokonalé dielo je plné dychberúcich faktov, ktoré prepája či porovnáva so súčasným poznaním o starostlivosti o kone. Mnohé z toho, o čom píše, si v našich dňoch úplne nedokážeme predstaviť (napríklad bojové šíky vyzbrojené päťmetrovými kopijami, či turnaj na kolby - tak dôverne známy z filmového plátna - pri ktorom sa však kone mohli aj fatálne zraniť, keď si po silnom náraze „sadli“ na zadok!).

Od knihy som sa nedokázala odtrhnúť a nechcela som, aby sa skončila. Ako to, že Uhorské kone boli tak dobré v boji? Akú úlohu zohral kôň v skone Ľudovíta II. Jagelovského? Naozaj mal dobrý kôň cenu hradu či dediny? A čo mohol robiť človek, ak na svojom pozemku našiel cudzieho koňa? Ak máte v obľube tieto majestátne erdžiace stvorenia, určite nebudete ľutovať dozvedieť sa niečo viac o ich mieste v našej spoločnosti v dobách dávno minulých.

Krátko po tom, čo som knihu dočítala som „zakopla“ o knihu Nahé sochy, bojové slony a tuční gladiátori: Zaujímavosti zo sveta starovekých Grékov a Rimanov a v spoločnosti tejto oddychovo písanej knihy som sa presunula ešte hlbšie do histórie. Kniha prináša niečo, čo bežne nenájdeme takto pohromade – plejádu „fun factov“ z Gréckej a Rímskej histórie. A že je z čoho vyberať! Aký bol koniec Alexandra Veľkého, najväčšieho dobyvateľa? Aké hry sa hrávali (značne podgurážení) ľudia na večierkoch a koľko mohla takáto zábava stáť? Čo bolo ideálom krásy a aké športy boli populárne? Aké prezývky a mená domácich miláčikov sa zachovali a čo okrem psov by ste stretli v domácnosti svojich priateľov? Napoviem Vám, že ste napríklad mohli skončiť ako večera pre medvedicu menom Nevinnosť. Verili svojim vlastným mýtom? A ako polichotili Rimania galským ženám?

Napokon spomeniem knihu 24 hodín v starovekom Ríme od Philipa Matyszaka. Mohla by som trochu fabulovať a povedať, že som po knihe siahla tematicky, ale pravda je menej prozaická. Hoci edíciu „24 hodín v ...“ máme v knižnici kompletnú, knihy sú často požičané – a nie je sa čomu čudovať. Ide totiž o výnimočne pútavý nápad zachytiť v 24 kapitolách-hodinách životy ľudí rôznych zamestnaní a spoločenských vrstiev. Táto kniha sa krásne dopĺňa s vyššie spomenutou a načrtáva pomerne živý obraz života v Ríme v čase svojej najväčšej slávy. Ale aké to vlastne bolo mesto? A s čím sa ľudia museli vysporadúvať a čím žili? Nahliadnite do súdnej siene, do pekárne, do školy. Predstavujem si, ako by to vyzeralo, keby niekto napísal niečo podobné o súčasnom Slovensku. Zrejme by to však nebolo o nič lichotivejšie, než aký bol život v starovekom Ríme.

Pri týchto knihách nazriete lepšie do každodenného života ľudí ako vy a ja, do ich zamestnaní, zvykov, domácností. Zároveň si pospájate poznatky, ktoré si možno niekde hlboko v pamäti nesiete zo školy. Ako vždy, najťažšie je knihu odložiť a vrátiť sa do reality - ale iba dovtedy, kým si z knižnice nedonesiete domov ďalšiu knihu!