Židovská Štiavnica – až do druhej svetovej vojny bola židovská komunita neoddeliteľnou súčasťou banského mesta. Jej členovia sa väčšinou živili podnikaním, do Štiavnice sa prisťahovali z rôznych dôvodov už ich rodičia či starí rodičia. Ostatní obyvatelia mesta navštevovali ich obchody, lekárne, advokátske kancelárie. Susedské vzťahy boli bezproblémové. Po vzniku Slovenského štátu boli vydané protižidovské zákony a život v meste sa pre židovskú komunitu poriadne skomplikoval. Začali sa organizovať prvé transporty do pracovných a koncentračných táborov, sused suseda prestal zdraviť, arizoval sa majetok, prichádzali udania, len málo ľudí sa rozhodlo v tejto situácii pomôcť. Synagóga chátrala, lebo ju nemal kto navštevovať. Židia, ktorí sa po vojne do mesta vrátili, ostali väčšinou sklamaní. Ich domy boli obsadené, obyvatelia Štiavnice sa na nich pozerali s nedôverou a preto sa väčšina židov rozhodla Banskú Štiavnicu navždy opustiť.
Autorka knihy zozbierala mnoho historických dokumentov, rozhovorov s pozostalými alebo žijúcimi členmi jednotlivých židovských rodín: Hoffmannovcov, Goldbergerovcov, Wassermannovcov, Horovitzovcov, Welwardovcov, Sušických, Deutschovcov...
Výsledkom je zaujímavá kniha, v ktorej sa nepíše len o židovských rodinách, ale aj o histórii samotného mesta, o známych historických budovách a o celkovej atmosfére, ktorá je neopakovateľná. Spestrením knihy sú dobové historické fotografie najvplyvnejších židovských rodín v Banskej Štiavnici, ktoré ešte viacej dokresľujú celkový obraz minulého storočia.
Nepoložená otázka – Vo viacerých dielach názov románu nesúvisí so samotnou knihou, no tentoraz tomu tak nie je. Viac neprezradím, lebo by som prezradil viac ako by sa patrilo a nerád by som vás pripravil o čitateľský zážitok. Dievčatko Ela vyrastá so svojou mamou v socialistickej Bratislave a podobne ako väčšina ľudí je zmierená s tým, že v tomto režime bude žiť navždy. Ako dieťa to tak veľmi nevníma, no čím je staršia, tým viac si uvedomuje absurdnosti socializmu a pociťuje neslobodu. Na ďalšom fronte zvádza boj so svojou mamou a predovšetkým s otcom, ktorý strávil dlhé roky vo väzení. Snaží sa presadiť v neľahkom svete, nájsť si kamarátky, pochopiť partnerské vzťahy. Najväčšou prednosťou knihy je celkový opis atmosféry socialistickej Bratislavy. Tá charakteristická šeď, chlad v uliciach mesta aj v medziľudských vzťahoch. Napriek všetkému sa Ela snaží vyťažiť zo všetkého maximum a žiť svoj život naplno. Na druhej strane je tu zachovaná istá nádej, ktorá sa tiahne celým príbehom. Ozvláštnením je rozprávanie babičky, ktorá vnáša trošku iné svetlo a vlastný pohľad do príbehu. Je škoda, že tento román zostane pravdepodobne nepovšimnutý medzi záplavou iných kníh, jednoznačne by si zaslúžil väčšiu pozornosť, lebo je tak trochu o nás, o našej minulosti a o časoch, na ktoré niektorí s nostalgiou spomínajú, no so všetkým čo k nim patrilo, by ich vrátiť určite nechceli.
Tasmánia – Keby som mal čo najvýstižnejšie charakterizovať tento krátky román, tak je to kniha o súčasnosti, o znepokojení, o zmysle existencie. Hlavným hrdinom je mladý muž, intelektuál, ktorý prežíva vzťahovú aj existenčnú krízu. Má staršiu partnerku, s ktorou si prestáva rozumieť a ich spoločnú budúcnosť vidí len veľmi hmlisto. Okolo neho sa pohybujú študenti, kolegovia z práce, kňaz, novinárky a novinári, aby viedli filozofické aj bežné debaty. Autor knihy nastoľuje otázky o súčasnom svete akými sú ekológia, náboženské konflikty, bolestivé dejiny jednotlivých krajín. Román nemá jeden veľký príbeh, skôr je súčtom zamyslení, úvah a životných teórii. Giordano je však natoľko brilantný rozprávač, že v konečnom dôsledku mu to stačí na veľmi silnú a úžasnú knihu, ktorá si vyžaduje spoluprácu čitateľa s autorom.
Knihy boli zakúpené s finančnou podporou Fondu na podporu umenia.
Komentáre
Zverejnenie komentára