Niektoré knihy si nájdu nás, nie my ich. A ak je pravdou, že obálky majú upútať, tak táto ma naozaj dostala, musela som si ju prelistovať a hneď aj požičať. Ale nesúďme knihu len podľa obalu. Táto útla knižka bola pre mňa kombináciou vysokoškolskej prednášky a prechádzky v lese. Že vám to nejde úplne dokopy? Tak to ma ešte nepoznáte... :)
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, či vás má váš pes naozaj rád, alebo vás má rád práve preto, že mu doprajete dlhé prechádzky? A mačka? Nepovažuje sama seba za božstvo, keďže jej pravidelne plníte misku? Ako nás môžu mať radi, keď ich vlastne držíme v zajatí? Cítia zvieratá bolesť a strach? Majú naozaj nejaký šiesty zmysel? Sú zvieratá niekedy kruté – k sebe navzájom alebo k iným druhom, alebo ide vždy iba o prežitie? A prečo ešte existuje altruizmus, keď je evolučne tak nevýhodný?
Na príkladoch domácich (respektíve zdomácnených) ale aj divo žijúcich zvierat nám Peter Wohlleben, tiež autor bestselleru Tajný život stromov, približuje mnohé city či emócie vlastné nám ľuďom. Autor je nielen lesníkom, ale aj vzdelaným a sčítaným človekom. Veľmi zrozumiteľne predkladá poznatky vedeckých výskumov o duševnom svete zvierat, ktorý sa viac či menej líši od toho nášho. Popisuje rozdiely vo vnímaní a spracúvaní informácií rôznych stavovcov aj bezstavovcov, ale aj rozdiely a podobnosti v reakciách na podnety z prostredia. Pri popisoch zmien úrovní hormónov, činnosti mozgových štruktúr, kognitívnej činnosti či problematike vedomia som sa opäť ocitla na prednáškach z neurológie (spätne je to totiž vždy zaujímavejšie, hlavne keď Vám nejde iba o to úspešne spraviť skúšku, ale máte na štúdium čas a chuť!). To všetko sa harmonicky prelínalo s rozprávaním o konkrétnych zážitkoch či príhodách v lese a v revíri, takže informácie boli príjemne uchopiteľné. Celkovo sa knižka číta veľmi ľahko a rada sa k nej ešte vrátim najmä pre pocit, ktorý vo mne budila. Je tiež pravdepodobné, že si ju kúpim do svojej knižnice.
Páči sa mi pohľad na svet zvierat, za ktorým vlastne nemusíme chodiť len do lesov, máme ho okolo seba aj v mestách. Po dočítaní knihy mám chuť ísť na prechádzku a cvičiť sa v novom pohľade na ríšu zvierat tak, ako som to doteraz úplne nedokázala. No a v auguste určite vyskúšam pod horou zapískať na steble trávy – ak Vás zaujíma prečo, myslím, že viete, kde sa dočítate odpoveď.
Mám ešte dodávať, že na môj osobný zoznam pribúda aj Tajný život stromov?
„Každý, kto sa môže učiť od staršej generácie, sa vyhne predčasnej smrti.“
Komentáre
Zverejnenie komentára