Na stene mojej izby visí list s čarokrásnym štvorverším. Sú to slová človeka, ktorý sa rozprával s anjelmi:
Uvidieť svet v zrnku piesku
a nebo v divokej kvetine.
Podržať nekonečno v dlani
a večnosť v jedinej hodine.
Viem, že dnes po svete nechodí toľko priaznivcov poézie, ako trebárs v mýtizovanom 19. storočí, ale keďže ja som oddaný milovník a nadšený propagátor tohto typu literatúry, venujte mi, prosím, chvíľočku a aspoň očami prebehnite tento článok o jednej z najfascinujúcejších postáv svetového básnictva. Verím, že vás dokáže osloviť, a možno vás osobnosť Williama Blakea zaujme natoľko, že sa začítate aj do jeho prekrásnych a tajomných veršov, ktoré majú priam magickú silu. A ak by sa vám do toho predsa len nechcelo, môžete si vypočuť ukážku z jeho tvorby preloženú do slovenčiny – na konci článku nájdete odkaz na youtube, kde je nahraný audiozáznam.
William Blake je považovaný za jedného z najvýraznejších a najväčšmi svojských básnikov, akých kedy Anglicko zrodilo, avšak ja by som to rozšíril na celý svet. Ale ak by bol len iný, jedinečný, to ešte nemusí znamenať, že bol aj výnimočný – výnimočne dobrý. Bol! A pôjdem ešte ďalej, a poviem, že bol geniálny. Napriek tomu ho postihol osud tých vizionárov, ktorí predbehli svoju dobu, no ktorí boli odmenení len nepochopením až opovrhnutím. O to paradoxnejšie vyznieva fakt, že dnes je všeobecne obľúbeným, učia sa o ňom deti v školách, je považovaný za veľkého klasika a priekopníka zároveň, hlásia sa k nemu ako vzdelaní akademici, tak i mladí rebeli. V rovnakej miere ho uznávajú poéti ovenčení oficiálnymi cenami aj buričskí beatnici, ktorí boria všetky konvencie. S veľkou dávkou úcty sa označuje za jedného z prvých skutočne moderných básnikov. Bol to umelec, ktorého počas života nepostretlo uznanie, to skôr zneuznanie, ba odsúdenie, nedočkal sa pochopenia a už vôbec nie slávy, obdivovala ho v jeho dobe len hŕstka ľudí, ktorá v ňom dokázala rozpoznať nevšedný talent a všemožne, i finančne, ho podporovala.
Blake disponoval všestranným nadaním. Vo výtvarných kruhoch je veľmi cenený ako zručný a originálny ilustrátor, rytec a dokonca mu je pripisované autorstvo vynálezu istého druhu grafiky, konkrétne lept na medený podklad. Najväčšmi sa však zapísal do dejín literatúry. Od pôvabnej prírodnej a ľúbostnej lyriky, najskôr v duchu perfekcionistického klasicizmu, cez ospevovanie krásy, sústredenosť na zmyslové vnímanie sveta, vnútorné individuálne prežívanie a jatrenie citov tak vlastných prichádzajúcemu romantizmu, dospel k polohe kritika spoločenskej nespravodlivosti, dalo by sa povedať, že takmer revolucionára. Jeho tvorba potom osciluje medzi poukazovaním na sociálne nerovnosti a biedu; tie verše sú charakteristické hlbokou ľudskosťou a súcitom s trpiacimi a na druhej strane básňami drsnými, satirickými a otvorene pranierujúcimi inštitúcie zneužívajúce svoju moc. Najviac si bral na mušku monarchiu a cirkev a je jasné, že si tak narobil kopec nepriateľov a dostal sa do nemalých problémov.
Avšak najzvláštnejšie a najsugestívnejšie je posledné obdobie jeho tvorby, ktoré je poznačené zložitou symbolikou a mystikou. Blake, duchovne zameraný človek, nespokojný s primitívnou formou zbožnosti, si postupne vytvoril vlastnú mytológiu, azda až náboženstvo, do reálií ktorej zasadzoval svoje verše. Tie sú už, na rozdiel od jeho prvotín, veľmi ťažko prístupné a komplikované, ale aj úchvatné a vo svetovej literatúre úplne unikátne. To priamo korešponduje s čudáckou povahou autora, a vychádza to i z jeho zážitkov a prežívania. Blake už v detstve tvrdil, že vidí anjelov, s ktorými sa dokáže zhovárať. Jeho ďalším zlomovým bodom v živote bolo, keď sa staral o svojho umierajúceho brata a prebdel pri ňom niekoľko dní. Táto udalosť ho silne poznamenala; vraj vtedy pozoroval ducha svojho milovaného súrodenca. Takýchto videní mal počas života veľa, bol presvedčený, že inšpiráciu si berie z transcendentálnych sfér a dokonca sa ani nepovažoval za autora, ako skôr za sprostredkovateľa týchto ideí.
Vymýšľal si? Trpel psychickou chorobou? Či mal len príliš bujnú fantáziu? Alebo... mal pravdu? To nie je dôležité, podstatná je čarovná, žiada sa mi povedať nadprirodzená, atmosféra jeho básní, ktorá berie dych. V slovenčine vyšiel výber z jeho tvorby vo vydarenom preklade erudovaného literárneho vedca a teoretika Mariána Andričíka pod názvom Počul som spievať anjela.
A či už ste článok zvládli prečítať do konca alebo ste ho preskočili, vychutnajte si Blakeove verše. Nech sa páči: https://youtu.be/aBlqYT0neTk
Komentáre
Zverejnenie komentára