Mám pre vás dve otázky. Prvá: Zavriete si niekedy oči a snívate, že žijete úplne, ale úplne inak? Teda inými slovami, ste spokojný so svojím životom takým, aký je? Verím, že áno, ale predsa, možno ste zvedavý, aké by to bolo, keby sa váš osud vyvíjal inak, keby ste vtedy alebo vtedy urobili niečo iné a spustili tak iný sled zásadných udalostí vášho života. A druhá otázka: Idú dokopy knižnica a paralelné svety, teda iné verzie jednej existencie? Keď si pomyslíte, koľko je v knižnici kníh a koľko je v nich zachytených skutočných či vymyslených životov, možno na chvíľu zaváhate, že áno. Navyše, čo ak by tie knihy súviseli všetky len s jednou osobou? Čo ak by boli rôznymi cestičkami z toho istého bodu v živote jednej, povedzme, hrdinky. V knihe Matt Haig - Polnočná knižnica sa tak deje! V každej každučkej knihe z nekonečného množstva kníh v záhadnej polnočnej knižnici je ukrytá iná verzia života mladej ženy.
Hlavná postava knihy, Nora je vo svojich 36 rokoch natoľko unavená z toho, ako žije, či skôr nežije, že sa rozhodne ukončiť svoju púť na zemi. Jedného večera, keď sa blíži polnoc, rozlúči sa so svetom a plánovane užije smrteľnú dávku liekov. Na počudovanie neumiera, ale precitá v knižnici, kam chodievala ako dievča. Privíta ju tam knihovníčka, pani Elms, ktorá sa jej často a s láskou venovala ako mladej čitateľke. Knižnica je však len zdanlivo taká, aká bola v Norinom detstve. Všetko je iné, knihy, police, regály a ich nekonečné rady a nekonečné uličky!
Pani Elms jej dáva ponuku: Môže si vybrať ľubovoľnú knihu z ľubovoľnej police, nazrieť do života, ktorý je v nej napísaný práve pre ňu a ak sa jej bude páčiť, ostať ho žiť natrvalo. Teda ostať ŽIŤ namiesto smrti, pre ktorú je skeptická a depresívna Nora pevne rozhodnutá. Najskôr s nevôľou, no potom čoraz zaujatejšie Nora začne vyberať a čítať knihy svojho života. A vo vybraných životoch sa vždy aj reálne ocitne. Berie si za muža bývalého priateľa, vlastní hotel, je olympijská víťazka, rocková hviezda, polárna bádateľka, bohatá majiteľka vinohradu, pracovníčka v útulku pre psov, žije v Austrálii, na lodi pri Severnom póle, robí, čo len chce. Avšak, nič ju nezaujme tak, aby knihu nezatvorila, niekedy veľmi rýchlo a niekedy po mesiacoch nového života, a nevrátila sa do knižnice pre inú. Postupne sa stráca u nej nechuť žiť, ale nastupuje aj niečo iné. Predstavte si, že pozeráte film v televízii a podvedome máte pocit, že na inom kanáli ide niečo lepšie. No neprepli by ste? A nielen tento pocit všetko komplikuje.
Nemôžem vám prezradiť viac, no po Polnočnej knižnici určite siahnite. Ja som si ju prečítala po anglicky, ale v knižnici ju nájdete aj v slovenčine. Ak aj nechcete riešiť zložité filozofické otázky, ktoré autor načrtáva nenásilným a originálnym spôsobom, môžu vás zabaviť napríklad úplne jednoduché paradoxné situácie. Nora totiž po prenesení do iného života nikdy najskôr nevie, aká je, s kým žije, zoznamuje sa dokonca so svojím telom, ktoré má variácie zodpovedajúce jej životnému štýlu.
Uf, poviem vám, celkom som rada, že v mojom živote žiadna polnočná knižnica nie je. Všetko je proste takto a žiadne myšlienky ma dotieravo neuberajú o životnú spokojnosť. ... Alebo... čo keby som nebola knihovníčka, ale kozmonautka a práve by som kráčala po Mesiaci, z kozmickej lode by mi mával niekto ako Jude Law a na oblohe by práve zapadala Zem a ......
Zuzku čitatelia nestretávajú často. Pracuje v kancelárii na metodickom oddelení a tak ju môžete stretnúť iba jednu sobotu v mesiaci. Knižnici robí reklamu všade kde príde a robí aj trénerku pamäti. Má rada dobrú literatúru a našu knižnicu.
Komentáre
Zverejnenie komentára