Všetci by sme mali byť feminist(k)ami – Chimamanda Ngozi Adichie

Ako som tak dnes zakladala knižky v britskom centre, pod ruku sa mi dostala práve táto. Nie viac ako 50 strán....a tak som si povedala, prečo nie? A prečítala som si ju. Je taká tenučká, že som to stihla počas svojej polhodinovej obednej prestávky.

Viem, že mnohých odradí slovo feministka v názve, pretože toto slovo si ľudia často prekladajú ako ženu, ktorá neznáša mužov. To však nie je ani zďaleka pravda a v tejto knihe chce jej autorka ukázať, čo znamená, alebo skôr čo by mal znamenať feminizmus v súčasnosti.

Táto knižka je vlastne upravenou verziou príhovoru, ktorý mala Chimamanda Adichie v roku 2012 na konferencii TedxEuston. Pri svojom vystúpení čerpala zo svojich skúseností a zážitkov ako mladá nigeríjska žena, ale i zo skúseností svojich kamarátok bez ohľadu na farbu pleti či národnosť. Hovorila o tom, aké veľké rozdiely sa robia medzi mužmi a ženami, či ide o prácu, spoločnosť alebo rodinu. Spomenula čo pokladáme za správne správanie u mužov a žien, a ako rôzne druhy správania u jedného pohlavia vyžadujeme a u druhého potláčame... a nehovorila len o tom, čo spoločnosť netoleruje u žien, ale i u mužov.

Táto knižka však nie je výpoveďou ženy, ktorá je nahnevaná na celý svet a nenávidí mužov. Nie je to ani dielo o tom, akí sme všetci rovnakí, Adichie uznáva, že muži a ženy rovnakí nie sú, pretože to tak je. Jej knižka je posolstvom nádeje a túžby, že jedného dňa si všetci budeme skutočne rovní. A na to, aby sa nám to podarilo, musíme inak vychovávať naše dcéry, ale i našich synov. Pretože ako autorka sama píše: „Kultúra netvorí ľudí. Ľudia tvoria kultúru.“

Idka je najnovší „prírastok“ do knižničnej rodiny. Má rada deti a nepohrdne dobrou knihou predovšetkým v anglickom jazyku. Ak máte chuť, môžete s ňou konverzovať v angličtine, ktorú si zlepšila priamo v Londýne. No a ak sa skamarátite, rada vám na narodeniny upečie tortu.