Istota, že si môžeme požičať knihu v našej obľúbenej knižnici je v nedohľadne, možno nie je na zahodenie popozerať si knihy doma, mnohé stoja na policiach zabudnuté, ale máme ich doma práve pre to, že v svojom čase nám niečo ponúkli, niečím nás oslovili, niečo nám dali.
A tak ma napadlo, že vám niektoré z tých kníh pripomeniem. V období, keď som ja bola mladá, ak sa nám podarilo odstať si šoru na rohu Masaryčky, mali sme úlovok, s ktorým sa dá porovnať len dnešný úlovok Paralénu, či niekoľkých rúšok na tvár.
Tak poďme na to:
ako jedna z prvých na mojej vrchnej polici mi padla do rúk kniha od Maria Puzza Šťastná pútnička. Puzzo patrí k naj čítanejším autorom nielen mojej generácie, jeho Krstného otca či už v knižnej, alebo filmovej podobe pozná asi každý čitateľ na 15 rokov. Ja mám ale najradšej knihu Šťastná pútnička. Puzzo je skvelý rozprávač, a tak vie neskutočne vtiahnuť do deja. Kniha opisuje pohnutý osud hlavnej hrdinky Lucie Santy a jej rodiny v prisťahovaleckej štvrti West Side. Príbeh silnej matky rodiny, jej deti v neľahkom boji o prežitie v ťažkých časoch, nástrahy prostredia, v ktorom sa darí mafii, ponúkajúcej mladým, neskúseným chlapcom vidinu amerického sna. Verte, že ak sa začítate do tejto knihy, zabudnete na karanténu, nebezpečenstvo, ktoré je všade, okolo nás a na chvíľu sa prenesiete do iného svete. Ak knihu doma nemáte, nuž, treba počkať, kým otvoríme, lebo my ju v knižnici máme.
Komentáre
Zverejnenie komentára