Dovoľte, aby som vám predstavil hlavného hrdinu tohto príbehu, je ním Den - súkromné očko, všetkými masťami mazaný detektív, ktorý má rovnako istý a pohotový úsudok, ako má istú i pohotovú ruku pri streľbe.
S jedným prípadom lúpežnej vraždy si Den nevie rady, chýbajú akékoľvek dôkazy a vyšetrovanie uviazne na mŕtvom bode, navyše ho jeho starý priateľ poprosí o pomoc v nanajvýš chúlostivej situácii: na sídle v jeho statku straší. V istej diabolskej izbe, kde malo dôjsť k dávnemu zločinu sa dejú vskutku diabolské úkazy. Počuť odtiaľ zvuky, zjavujú sa tu zlovestné zelené oči, prízrak rozpráva démonickým hlasom, dokonca akási neviditeľná ruka zaútočí na účastníkov seansy. V takejto situácii sa Den rozhodne na istý čas opustiť Varšavu, aby prišiel celej tej desivej záhade na kĺb.
Nebudem vám vyzrádzať či sa jedná o rýdzu detektívku, kde zdanie klame a zdanlivo nadprirodzené sa vysvetlí racionálne, ako trebárs v preslávenom prípade Sherlocka Holmesa Pes baskervillský či Upír v Sussexe alebo tu budú zakomponované fantastické prvky a dočkáme sa akéhosi okultno-detektívneho mixu v znamení poviedok o lovcovi duchov Thomasovi Carnackim z pera Williama Hope Hodgsona či "doktora neskutočna" menom John Silence od Algernona Blackwooda. Nechajte sa prekvapiť. Ja som bol prekvapený celkom príjemne.
Tak už nám ostáva zodpovedať iba otázku či nám táto kniha priveľmi nezostarla, pretože bola napísaná ešte v medzivojnovom období, a ako zapôsobí na dnešného čitateľa. Áno, síce zostarla, ale nie priveľmi, navyše to takému milovníkovi starých dôb i literatúry dávno minulej, ako som ja, vôbec nevadí. Sú tu iste pasáže, ktoré pôsobia dokonca zastaralo, melodramaticky a niekomu možno vyčarujú zhovievavý úsmev na tvári, ale na druhej strane sú tu i miesta, a že je ich dosť, ktoré vyznievajú prekvapivo moderne a veľmi dôležité je to, že sa kniha ľahko číta a priam vás núti, aby ste pokračovali v čítaní stále ďalej a ďalej. Je to jednak spôsobené tým, že spisovateľ píše pútavo a vybral si príťažlivú tému, a tiež vie dostatočne napínať čitateľa a dávkuje mu rôzne odhalenia pozvoľna a v správnych intervaloch, aby si udržal jeho stálu pozornosť. Autorovi sa tiež podarilo namiešať výborný žánrový koktejl, čiže sledujeme detektívnu líniu príbehu prekladanú hororovými vsuvkami a romantickými momentmi, ktoré sa striedajú s dobrodružnými. Svojím spôsobom sa dá povedať, že Wotowski dokázal vytvoriť dokonalý exemplár oddychovej literatúry. Rozhodne nie je pravda, čo sa píše v doslove, že by dnes kniha mohla slúžiť predovšetkým ako študijný materiál k tomu, ako sa vyvíjal detektívny žáner v priebehu čias. Predovšetkým sa táto kniha dobre číta a to je napokon jej najväčším lákadlom.
Ja jej vytknem iba jedno vyložene slabé miesto. Je síce len jedno, ale o to viac ma hnevalo. Hlavný hrdina si necháva indície a dôkazy pre seba a potom ich súka z rukáva. Napokon síce všetko vysvetlí, ale čitateľ nemá možnosť sledovať postup vyšetrovania a logická hra o odhaľovaní páchateľa, akú poznáme z klasickej detektívky sa nekoná, tu má čitateľ šancu iba vtedy, ak má mimoriadne vyvinutú intuíciu, alebo ešte lepšie pokiaľ je jasnovidec...
Goran nikdy nevyrástol z kníh pre deti a mládež, v ktorých sa doslova vyžíva. Možno práve preto na neho najčastejšie môžete natrafiť práve v okolí kníh pre mládež na prízemí. Okrem toho je maniak do komiksu a aj veľký milovník poézie. Povráva sa dokonca, že udržuje priateľské kontakty s červíkom Pojinkom.
Komentáre
Zverejnenie komentára