Čudný názov a výtvarne veľmi pekne riešená obálka majú predpoklad pritiahnuť čitateľa. Pomerne malý rozsah a krátke až kratučké kapitoly by nemali byť prekážkou, možno práve naopak. Ak si vás nezíska už samotný príbeh knihy, po prečítaní pár strán, ba pár riadkov jedinej stránky zistíte, že vás dielko pohltilo. Autorom je autista, ktorý mal v čase, kedy písal túto knihu len trinásť rokov. Prekvapilo ma, vzhľadom na jeho vek a jeho hendikep, ako veľmi pekne a pútavo je kniha napísaná. Chlapec si dal za cieľ priblížiť svet autistov svetu normálnych ľudí. Je ich svet pre normálneho človeka naozaj taký vzdialený, zvláštny a nepochopiteľný? A nie je to presne také i pre nich, keď pretočíme uhol pohľadu? Naozaj nie je možné nájsť prienik v týchto svetoch a dôjsť k porozumeniu?
Na toto všetko kniha prináša odpovede a pre bežného, do problematiky nezasväteného človeka prináša naozaj fascinujúce čítanie. Ukazuje nám autistov nie ako mimozemšťanov, ako nejakých Rain manov, ale ako síce svojských, no pre spoločnosť mimoriadne obohacujúcich ľudí s komplexným prežívaním, celou škálou zložitých emócii a dokonca mimoriadne sympatickým zmyslom pre humor. Kniha tiež môže veľmi pomôcť ľuďom, ktorí majú autistického rodinného príslušníka, presne ako sa to stalo americkému prekladateľovi.
Na záver sa snáď každý jeden zamyslí nad tým, čo je to vlastne tá „normalita“ a uvedomí si, že nie len my máme ťažký život s autistami, ale hádam oveľa viac to majú ťažké autisti s nami. Táto pozoruhodná knižka nenastoľuje len mnohé otázky, ale dáva na ne aj odpovede a prináša porozumenie.
Goran nikdy nevyrástol z kníh pre deti a mládež, v ktorých sa doslova vyžíva. Možno práve preto na neho najčastejšie môžete natrafiť práve v okolí kníh pre mládež na prízemí. Okrem toho je maniak do komiksu a aj veľký milovník poézie. Povráva sa dokonca, že udržuje priateľské kontakty s červíkom Pojinkom.
Komentáre
Zverejnenie komentára