FESER, Edward - Aquinas: a beginner‘s guide

Čítali ste už texty sv. Tomáša Akvinského? Znie vaša odpoveď „áno“? No ak nie ste génius alebo ste nepodľahli zákernému dojmu, že v nich určite správne chápete všetko, o čom ste presvedčení, že to správne chápete, mohol byť výsledkom vašej čitateľskej námahy pocit, že to bol tvrdý oriešok. Možno máte takú skúsenosť s iným autorom. Ak ste napriek nie celkom úspešnej snahe o vec nestratili záujem, určite radi siahnete po nejakom úvode do myšlienkového sveta daného autora. A najradšej po takom, ktorý bude nabitý informáciami, čo najzrozumiteľnejší, občas vtipný a pôjde veci priamo na koreň. V prípade sv. Tomáša je presne takým úvodom, podľa nejedného čitateľa, práve táto publikácia.

Prostredníctvom knihy amerického filozofa Edwarda Fesera sa môžu s Tomášom samozrejme zoznámiť aj tí, ktorí ho nečítali. Slovo „začiatočník“ v podnázve knihy by sme však nemali chápať tak, že z ponúknutého výkladu Tomášove myšlienky každý hneď a bez námahy pochopí. V žiadnom prípade totiž nejde o oddychové čítanie. Je to akademický text autora vychovaného v tradícii analytickej filozofie. Profitovať z neho pravdepodobne budú najmä (tápajúci i menej tápajúci) študenti filozofie, teológie či etiky, ako aj ich profesori, a to nie nevyhnutne len presvedčení tomisti (nasledovníci Tomáša) z ich radov.

Feser si v diele kladie za cieľ stručne uviesť súčasného človeka do Akvinského filozofie, takže napriek občasným odbočkám do sveta teológie či logiky, sa v štyroch hlavných kapitolách zameriava na Tomášovu metafyziku, prirodzenú teológiu, psychológiu a etiku. Nejde pritom o štúdiu z dejín filozofie. Z myslenia veľkého scholastika je v ohnisku záujmu autora to, čo je pre nás aktuálne tu a teraz, a to práve preto, že je to aktuálne všade a vždy.

Po viac ako siedmich storočiach, ktoré nás oddeľujú od sv. Tomáša, sme sa stali z veľkej časti neschopnými chápať jeho jazyk a uvažovanie. Akvinského filozofiu, a (čo je oveľa podstatnejšie) svet ako taký, sme si za ten čas zvykli kategorizovať v pojmoch konkurenčných myšlienkových prúdov, ktoré sa predrali do popredia v priebehu novoveku. A autorovi v knihe nejde len o správnu interpretáciu slávnej postavy 13. storočia, ide mu o nič menšie ako práve o ten celý svet. Edward Feser sa preto v diele nezameriava na postavu Tomáša, ale na Tomášov pohľad na to, čo on sám považoval za hodné záujmu a intelektuálneho úsilia nás všetkých: na Boha a vedu.

Autorova prezentácia Tomášovho myslenia a jeho očisťovanie od stáročných nánosov nepochopení a dezinterpretácií sa začína na rovine metafyziky – „prvej filozofie“ a „vedy o bytí ako takom“. Tá, ako východisko ďalšieho postupu, je predmetom rozsiahlej druhej kapitoly. Nároky na čitateľa v nej razom prudko stúpnu oproti kapitole prvej, kde je v krátkom prehľade opísaný Tomášov život a jeho dielo. Edward Feser v rámci metafyziky vysvetľuje kľúčové elementy Akvinského náuky (akt a potencia, náuka o štyroch príčinách s primátom účelovej príčiny, hylémorfizmus, substancialita, transcendentálie,…), a to neraz v konfrontácii s alternatívami, ktoré nám ponúkajú novoveké a súčasné filozofické i prírodovedecké koncepcie.

Kapitola o prirodzenej teológii sa venuje Akvinského slávnym piatim cestám dokazovania existencie Boha a nevyhnutným atribútom Bytosti, ku ktorej dospieva každá z uvedených argumentačných stratégií. Feser podrobne analyzuje Tomášove dôkazy Božej existencie a v plodnej diskusii proti každému z nich stavia množstvo námietok klasikov i dnešných mysliteľov.

Psychológia v ponímaní Tomáša Akvinského (i jeho aristotelovských predchodcov a tomistických nasledovníkov), nebola ani empirickou vedou, akou je súčasná psychologická veda, ani populárnou záľubou, akú dnes nájdeme napr. v podobe osobnostných testov na internete a stránkach časopisov. Psychológia sa týkala duše – princípu života – a to v prvom rade jej existencie, potom jej nutných vlastností. Kapitola o psychológii je okrem argumentov v prospech existencie duše, jej nehmotného charakteru a nesmrteľnosti, zameraná predovšetkým na analýzu ľudského poznania a vôle. Čitatelia výsostne filozofického zamerania ocenia aj porovnanie tomistického dualizmu duše a tela v jednote ľudskej osoby s prevládajúcimi koncepciami súčasnej filozofie mysle (materializmom, funkcionalizmom, karteziánskym dualizmom a dualizmom vlastností).

Tomášova objektívna a nerelativistická etika prirodzeného práva je predmetom poslednej kapitoly. Čo je to Dobro? O aký cieľ sa máme v živote snažiť? Úspech? Bohatstvo? Sláva a česť? Akvinský argumentuje, že nič z toho, rovnako ako žiadne stvorené dobro, či už telesné, alebo duševné, nás nie je hodné. V tomto bode nadväzuje na záver zo svojej teórie poznania (ktorú Feser rozoberá v predchádzajúcej kapitole pod hlavičkou psychológie), že poznanie Boha je najvyšším naplnením ľudského intelektu a najvyšším naplnením ľudskej vôle je zvoliť si život uľahčujúci dosiahnutie tohto poznania.

K jeho ľahšiemu dosiahnutiu môže prispieť aj táto kniha. A ak by pri nej čitateľ okúsil, že si od participácie, princípu proporcionálnej kauzality, vzťahu medzi esenciou a existenciou a od iných prvkov Akvinského myšlienkovej katedrály potrebuje dať malú pauzu (alebo by mu v knihe veľmi chýbala kapitolka o estetike), môže sa vždy kochať obrazom sv. Tomáša na obálke a „filozofovať“ nad tým, či je možné, aby hlavný hrdina udržal prsty na rukách v takej podobe, v akej ich má na maľbe vyobrazené.

Knihu v anglickom origináli nájdete na druhom poschodí v Britskom centre.

Tibor bol našim dlhoročným kolegom a knižnicu doteraz navštevuje pravidelne. Zablúdi najmä do oddelenia filozofie a histórie, kde ho lákajú hlavne Kelti a Vikingovia. Ostatne, o nich vám možno porozpráva na niektorom z podujatí pre školy aj dnes.