Nedávno (12. november) bolo sté výročie ukončenia bojov prvej svetovej vojny. Pred storočím teda konečne utíchlo krviprelievanie takmer apokalyptických rozmerov. Len preto, aby sa o dve dekády neskôr rozhorelo nanovo a v ešte väčšej miere. Než sa ale svetové vojny začali číslovať, bolo prvé globálne stretnutie označované jednoducho ako Veľká vojna. Bol to dovtedy najväčší ozbrojený konflikt v dejinách a bola to prvá moderná a totálna vojna, kedy je možné použiť termín národ v zbrani.
Dopad vojny bol natoľko ničivý a jej rozmer tak desivý, že ľudia sa
zaprisahávali – toto bude posledná vojna veľkých rozmerov, vojna vojen, ktorá
spoľahlivo odradí každého od riešenia geopolitických sporov násilnou cestou.
Veľká vojna mala spraviť každú nasledujúcu vojnu nezmyselnou. Naivné. Ale
človek bol už vyčerpaný, nechcel trpieť, chcel žiť, chcel sa tešiť zo života,
chcel sa zabávať.
Lenže čo vojaci, ktorí prežili? Ich krédom bolo, že
žiadne krédo už nemohli mať. Bola to jednoducho absolútna dezilúzia. Nastúpila
stratená generácia, generácia, ktorá nemohla dospieť, lebo ich mladosť bola
ukradnutá. Generácia, ktorá však zároveň musela zostarnúť. A zostarla
predčasne. Peklo zákopovej vojny sa ako nepretržitá nočná mora usadila v mysli a v duši, strašila a zároveň inšpirovala umelcov. Vznikli desiatky, možno stovky fascinujúcich, sugestívnych literárnych
filmových aj iných diel. Ale netrvalo dlho a prišla ešte ničivejšia, ešte
desivejšia udalosť, ktorá prekryla predošlé hrôzy a takmer ich vymazala
z pamäti. Ako zabudnúť na jednu traumu? Tak, že ju nahradíte druhou, ešte
väčšou...
Schválne, koľko vojnových, či lepšie by bolo povedať
protivojnových kníh zachytávajúcich dramatické obdobie prvej svetovej vojny ste
čítali? Z gymnaziálnych čias sa nám vybavia hneď dva pôsobivé
romány, ktoré vo svojej dobe spôsobili rozruch. Sú to romány, ktoré spravili svojich autorov Remarquea
a Hemingwaya skutočne veľkými spisovateľmi. Ich názvy? Na západe nič nové a Zbohom zbraniam. Dobre, ale ktoré ďalšie? Ak do zoznamu
zahrnieme krásnu novelu Romaina Rollanda Peter a Lucia, ktorá sa
však celá odohráva v zázemí a nie na fronte, máme tu trojicu
mimoriadne kvalitných kníh.
Nemyslím si ale, že niekto by dokázal menovať ešte iné a zoznam rozširovať. Sám na tom nie
som o nič lepšie, a pritom bezpečne viem, že takých diel jestvuje
veľké množstvo, no trestuhodne ostali zabudnuté v minulosti. Náhodou som
však natrafil na knihu, ktorú môžem do nášho pomyselného zoznamu priradiť. Je
to dielo, ktoré nezapadne ani pri vyššie menovanej trojici, a pre mňa
osobne znamená ešte viac. Máloktorá kniha ma natoľko zasiahla. Bol to pre mňa mimoriadne silný
zážitok, pamätám si, ako som po dočítaní románu len sedel a plakal. Trvalo
to dlho. Autor naozaj zažil vojnu, pocítil ju na vlastnej koži a pri
čítaní aspoň časť jeho skúseností okúsite i vy.
Málokedy sa vám podarí čítať také
kontrastné dielo. Prekrásne pasáže písané štylisticky vybrúseným, skoro
básnickým jazykom sa striedajú so surovými, naturalistickými opismi bojov.
Pamätáte si ešte na slovenskú lyrizovanú prózu, tzv. naturizmus - DobroslavChrobák, Margita Figuli, František Švantner a pod.? Tie zvláštne
a nádherne zasnívané diela prešpikujte krvou a beznádejou
a dostanete Dřevěné kříže. Dorgelès bol vo svoje dobe známy autor,
a tento román je jeho najznámejším dielom. Aspoň vo Francúzsku. Vo svojej
domovine bol aj sfilmovaný, nehovoriac o tom, že je to jedno
z najranejších diel reflektujúcich hrôzy vojny; kniha bola prvýkrát
publikovaná už v roku 1919.
Máte už dosť oddychovej
literatúry, nečítate knihy pre to, aby ste mohli „vypnúť“ a príjemne si
zarelaxovať? Ba čo viac, chcete, aby vám kniha svojou atmosférou, svojou
výpoveďou spôsobila bolesť? Chcete pri niektorej knihe naozaj trpieť? Síce len
z jednej tisíciny tak, ako trpel hlavný hrdina, ale aj tak to je miestami
neúnosné... Potom si ju prečítajte. Pochybujem, že existuje veľa takto
autentických diel. Kniha je presvedčivejšia, než keby patrila do literatúry
faktu, a navyše má srdce. Ale pozor, to srdce je zjazvené.
Goran nikdy nevyrástol z kníh pre deti a mládež, v ktorých sa doslova vyžíva. Možno práve preto na neho najčastejšie môžete natrafiť práve v okolí kníh pre mládež na prízemí. Okrem toho je maniak do komiksu a aj veľký milovník poézie. Povráva sa dokonca, že udržuje priateľské kontakty s červíkom Pojinkom.
Goran nikdy nevyrástol z kníh pre deti a mládež, v ktorých sa doslova vyžíva. Možno práve preto na neho najčastejšie môžete natrafiť práve v okolí kníh pre mládež na prízemí. Okrem toho je maniak do komiksu a aj veľký milovník poézie. Povráva sa dokonca, že udržuje priateľské kontakty s červíkom Pojinkom.
Komentáre
Zverejnenie komentára