Matthew Quick je obľúbený autor bestsellerov. A po tom
ako sa u nás uviedol románom Terapia láskou, ktorý bol kladne prijatý,
nie je jeho meno neznáme ani slovenskému čitateľovi. Odpusť mi, Leonard Peacock je však o niečom úplne inom. Práve autorova schopnosť voliť si
zaujímavé a pritom rôznorodé témy ma oslovila. Nie je to teda o tom,
že by našiel recept na úspech, ktorý by len dokola opakoval.
Tieto dve knihy spája, okrem autorovho
nezameniteľného štýlu, predovšetkým priehradka young adult, ktorá určuje vekovú kategóriu cieľovej skupiny
čitateľskej verejnosti. Termín young
adult teda doslova mladí dospelí,
ktorý má svoj pôvod v angloamerickej literatúre, sa posledné roky
udomácňuje prakticky na celom svete. Veľmi vágne povedané, sú to knihy šité na
mieru tínedžerom, približne v rozmedzí trinásť až dvadsaťjeden rokov. Ale
tieto hranice treba vnímať len orientačne, pretože kvalitný román nepozná
limity pohlavia či veku. Román nie je pre staršie deti/mládež vhodný kvôli vulgarizmom či
niektorým drsnejším pasážam, no predovšetkým preto, lebo je svojou skladbou
a závažnými otázkami, ktoré sa tu rozoberajú, pre priveľmi mladého človeka
len obtiažne pochopiteľný.
Ani bežný tínedžer sa však obvykle nezaoberá umením
a nerieši existenciálne problémy; takže ak je nastavený na
jednoduché príbehy, ktorých zmyslom je predovšetkým pobaviť, bude pre neho
kniha ťažšie stráviteľná. Takisto mu však môže otvoriť oči a sprostredkovať
mu prvé stretnutie s vyššou literatúrou. Nehovoriac o tom, že autor
pracuje s kontextom a intertextualitou – nájdeme tu viaceré narážky
či priamo odkazy na iné diela. Preto je román určený skôr mladým intelektuálom,
ktorí sa neboja trochu si zafilozofovať a neuhýbajú pred vážnymi témami
ako je šikana, zneužívanie alebo samovražda. Tie sú podané veľmi autenticky,
bez zbytočného hollywoodskeho pátosu. A potom; je ako stvorený pre
outsiderov a vydedencov, ktorí inteligenčne, talentom či okruhom
svojich záujmov výrazne prevyšujú svojich rovesníkov a tí im ich odlišnosť
dávajú pocítiť. Takým, ktorí sú ako hlavný hrdina Leonard. A im môžem len
(spolu s autorom) poradiť: vydržte a bude lepšie. Uvidíte!
Protagonistom románu je osemnásťročný stredoškolák, ktorý má
tesne pred maturitou. Tá, ani blížiace sa prijímacie skúšky na univerzitu ale
nezamestnávajú jeho myseľ. Má plán. Dnes zastrelí svojho spolužiaka
a potom zbraň otočí proti sebe. Ešte predtým sa však musí rozlúčiť so
štyrmi ľuďmi, ktorí sú mu najbližší.
Dej zachytáva práve tento deň. Príbeh sa napriek tomu
neodvíja lineárne, je popretkávaný spomienkami z minulosti a každá
časť je bližšie určená jednému z výnimočnej štvorice Leonardových
blízkych. Súčasťou knihy sú aj listy, ktoré píše hlavný hrdina sám sebe.
Neslúžia len na spestrenie, prostredníctvom nich sa dozvedáme viac o jeho
vnútornom svete. Takto, pomaly a postupne, je dávkovaná pravda
o živote i problémoch nášho hrdinu.
Originálna je aj práca s textom. Napríklad sa tu
vyskytujú časté poznámky pod čiarou, ktoré predstavujú Leonardove vysvetlivky
k deju alebo pre zvýšenie efektu sa na niektorých stranách nachádza iba
zopár slov, prípadne slovo jediné. A čuduj sa svet, ono to funguje!
A ja týmto zodpovedne vyhlasujem, že sa už nikdy, ale
naozaj nikdy, nebudem dívať na knihy označené ako young adult zvrchu a s určitým nadhľadom. Mne zas Leonard
Peacock pripomenul, že ku každej knihe treba pristupovať otvorene a bez
predsudkov. A Matthew Quick dokázal, že sa smelo môže zaradiť do panteónu,
v ktorom sú autori ako John Green či Stephen Chbosky.
Odpusť mi, Leonard Peacock, poviem to bez príkras: kniha
o tebe je fakt skvelá!
Goran nikdy nevyrástol z kníh pre deti a mládež, v ktorých sa doslova vyžíva. Možno práve preto na neho najčastejšie môžete natrafiť práve na mládežníckom oddelení (najvyššie poschodie). Okrem toho je maniak do komiksu a aj veľký milovník poézie. Povráva sa dokonca, že udržuje priateľské kontakty s červíkom Pojinkom.
Komentáre
Zverejnenie komentára