Mačacia krajina - Stanislav Rakús

Táto knižka Pojinka veľmi zaujala a aj sa mu páčila, ba ju považuje za veľmi dobrú...a predsa ju nemôže jednoznačne odporučiť. Nie je totiž pre každého.

Ako jediná detská kniha známeho slovenského prozaika, nesie veľmi silnú pečať "dospeláckej" literatúry. To nemusí byť na škodu. Len rozmýšľam, či si ju skutočne vychutná aj detský čitateľ, alebo len hravý dospelák, ktorý ostal tak trochu dieťaťom... aj knižka ostala tak akosi na polceste. Pre koho je vlastne určená? Pre predčasne vyspelého malého čitateľa? Hmmm, hádam ju ocení aj dieťa. To bude vnímať iba netradičné a zábavné príbehy a nie etický rozmer, paródiu na ľudskú spoločnosť a charaktery jej príslušníkov...

Bola by však škoda, keby vás moje slová odradili. Táto netradičná kniha má svoje čaro.

Svojím spôsobom je naozaj vynikajúca. Je v nej veľmi veľa humoru, no nie je na smiech. Je to humor, ktorý vyvoláva nepretržitý úsmev na tvári, len niekedy trochu trpký. Je v nej i veľa bláznivých nápadov a absurdností, no nie je "alicovsky" pojašená (Pojinko má na mysli Alicu v krajine zázrakov. pozn. Pojinka), ako by jeden očakával podľa obálky. Mačacia krajina je v prvom rade nápaditá alegória na náš vlastný svet. Môže stať, že v jednotlivých postavách mačiek, spoznáme samých seba. Možno aj v dobrákovi a večnom smoliarovi kocúrovi Paniberkovi. Mačičky sú nositeľmi ľudských pováh a vlastností a mnohé príbehy preto majú charakter bájky či podobenstva.

Chudák Paniberko chce byť taký nápomocný a osožný, až je otravný a jeho dobré skutky majú často presne opačný účinok, než aký zamýšľal, ba sa občas aj otočia proti nemu.

Jeho dobrota však nakoniec neostane úplne bez odozvy. Napokon si uvedomí, že prospešný môže byť aj v celkom "obyčajných" a všedných malých dobrých skutkoch, ktoré spraví bez krkolomného plánovania.

A čo tí ďalší obyvatelia? No, teší sa na vás zlomyseľný kocúr Beníček či vzorný vlakový sprievodca kocúr Kebenka. A ešte ďalší!

Neveríte? Prečítajte si. Možno je táto knižka ako stvorená práve pre vás.

Moje meno je Pojinko a som knihomoľ. Lenže na rozdiel od Vás, som naozajstný knihomoľ - červíček. Oproti mojim príbuzným ale knižky nejem, ja ich čítam! Od chvíle, ako som sa naučil čítať, som nepožul ani jednu stránku, hoci sa už dokážem prehrýzť aj veľmi hrubými knihami! Ale to myslím, samozrejme, obrazne. Namiesto papiera som presedlal na ovocie, ako sa na správneho červíka patrí. Som tu pre Vás, aby som Vám poradil v detskej literatúre, ktorú priam hlcem :)