Na prvý pohľad na mňa zapôsobila ako krásna, bohato ilustrovaná detská kniha. Na druhý už ma očarili fascinujúce, žiarivo farebné kresby nórskej autorky detských kníh Lisy Aisato, a až na tretí som zistila, že kniha nie je vôbec pre malých. Je pre nás všetkých.
Nezvyknem ľuďom vnucovať svoje názory, postoje, tobôž môj vkus, ale túto knihu by mal mať doma každý. Je to jednoducho skvost medzi ilustrovanými dielami a dovolím si ju všetkým odporučiť ako darček vhodný pri akejkoľvek príležitosti a naozaj komukoľvek. Pre mňa je to vizuálna smršť, ktorá ma núti neustále knihu otvárať
Ak mi neveríte, môžete si najskôr požičať u nás v knižnici - Všetky farby života.
Kniha nevykresľuje konkrétny príbeh, s konkrétnymi postavami. Zachytáva jednoducho život. Život každého z nás, od detstva cez dospievanie až po starobu. Život so situáciami, ktoré každý z nás dokonale pozná, alebo ešte len zažije. Názov Všetky farby života vystihuje rôznorodosť a farebnosť jednotlivých etáp nášho pôsobenia na tomto svete. Veselé farby bezstarostného detstva vystriedajú farby dospievania plné zmätku a chaosu. Múdrosť a starosti dospelosti farebnosť utlmia a farby staroby vyvolajú smútok. Očarili ma neskutočne výstižne zobrazená nespravodlivosť v živote, pohoda, rodinný život, pokora, pocit zadosťučinenia, pocit víťazstva či prehry a mnoho, mnoho ďalších obrázkov pre rôzne životné situácie.
Nečakajte siahodlhé texty. Ani náhodu. Lisa Aisato je ilustrátorka, ktorá každú svoju či už existujúcu alebo celkom novú pre toto dielko vytvorenú kresbu, doplnila len jednou vetou. Jedinou výstižnou vetou, ktorá len umocní emóciu z obrázku. A emócie sú presne to, čo bude s vami zametať pri „čítaní“ tejto knihy. Ak by ste ma sledovali, keď som si ju prvýkrát listovala, chvíľu by ste videli ako sa dojato usmievam, chvíľami psychopaticky rehocem a zrazu by ste zbadali ako červenie moja tvár a oči plné sĺz sa snažím skryť za vreckovku, tváriac sa, že som práve prechladla. A ja naozaj nie som nejaká „plačka“. Znie to ako klišé, ale som vďačná, že sa mi knižka dostala do rúk, trošku ma pribrzdila a prinútila ma zamyslieť sa na životom, jeho priebehom a presvedčila ma o tom, že všetci sme v tom spolu a životná púť s menšími, či väčšími odchýlkami u každého skončí rovnako.
Niektoré ilustrácie mi pripomínali konkrétnych ľudí. Nie fyzickou podobou, ale životným obdobím, ktoré aktuálne prežívajú.
Slečny, ktoré čakajú na svojho princa.
Žena, ktoré sympaticky bojuje so svojím „stredným vekom“.
Tento obrázok presne vystihuje môj stav, v akom sa nachádzam, keď vstávam do práce.
„Neberme seba ani život príliš vážne, aj tak z neho nikto nevyviazneme živý.“
Komentáre
Zverejnenie komentára