Tento titul sa mi dostal do rúk náhodou, keď som jedného dňa zakladala knižky do regálov. Medzi novinkami mi padol pohľad na titul, ktorý mi hneď pripomenul jednu veľmi peknú a originálnu knižku: Smrť a iné okamihy môjho života od Sebastiana Niedlicha. Keďže sa radím medzi tých, ktorí sa zvyknú zamýšľať nad tým čo je dôležité ešte skôr, než to stratia, rada tiež čítam knihy, ktoré mi to pomáhajú prehodnotiť. A nemusia to byť nevyhnutne knižky zamerané na tanatológiu, môžu byť aj hravé, satirické, či úsmevné, ako je napríklad Sofie, Smrťák a já.
Čo keby sa vám jedného dňa pred dverami zrazu zjavila Smrť a vy by ste si uvedomili, že prežívate svoje posledné chvíle? Takto sa totiž začína príbeh našej nemenovanej hlavnej postavy. Pracuje ako ošetrovateľ v domove dôchodcov, je vášnivým futbalovým fanúšikom, miluje svoju ex a už 7 rokov nevidel svojho syna, hoci mu každý deň posiela pohľadnicu. Inak sa snaží veľa nepremýšľať a vždy sa vyhovoriť z návštevy svojej matky.
Smrťák sa mu v ten osudný deň predstaví, dá možnosť posledného želania a povie mu, že o 3 minúty zomrie. Všetko sa ale zmení, keď pri dverách nečakane zazvoní Sofia, bývalá priateľka a začína sa životné dobrodružstvo – a to nielen našej hlavnej postavy.
Knižka sa číta sama a je písaná veľmi hravo. Autor - Thees Uhlmann - je nemeckého pôvodu a pokiaľ ste zvyknutí čítať skôr diela pôvodne anglicky hovoriacich autorov či autoriek, azda budete vnímať istú odlišnosť plynutia textu. Napríklad sa dobre pobavíte na rôznych prirovnaniach, ktoré tu autor používa. V texte je tiež niekoľko pekných myšlienok, ktoré stoja za našu pozornosť. Napríklad: „Ja robím zo všetkých vecí to, čím sú. Ja som ten dôvod, prečo ráno vstávate. Som strach, ktorý vás núti k láske. Som tikanie vo vašej hlave. Všetko, čo na živote milujete, dostáva svoj tvar až skrz mňa. Strach, že niečo prepásnete. Čo chceš prepásnuť, keď môžeš vždy všetko dohnať?“ (Smrťák).
V knižke sa mi tiež páčili akési „ledabolé“ opisy prostredia, ktoré sa niekedy vyskytli akoby len tak mimochodom, ale predsa boli výstižné a príjemné. Ide teda o oddychovku, ktorá však má niečo do seba a ja osobne si ju pravdepodobne obstarám do svojej súkromnej knižnice.
Takže,
keby ste dostali možnosť výberu posledného želania, zaváhali by ste, alebo už
teraz viete, čo by ste si priali? Bolo by to niečo ako milión eur, výhľad z
vrcholu kopca, ešte raz si vypočuť obľúbenú pesničku, vypiť pohár piva či
Kofoly? Alebo by ste chceli niekomu zavolať a povedať poslednýkrát „Mám Ťa
rád/rada,“ či „Prosím, prepáč, že...“ A ak to viete, nezvážite si to
prianie splniť skôr, než vám Smrť zazvoní pri dverách?
Komentáre
Zverejnenie komentára