„Nikdy som sa necítila byť bližšie sama sebe, ako pri čítaní slov niekoho iného.“
Na tento
titul som natrafila minulý rok v jednom z mnohých newsletterov, ktoré
mi pravidelne pripomínajú, že svet kníh nikdy nestojí na mieste a teda
nesmiem stáť ani ja bez ohľadu na to, v akých situáciách sa nachádzam.
Zapôsobil na mňa názov - Kníhkupectvo na bylinkovom námestí a zasadenie príbehu, avšak najmä fakt, že ide
o knižku o knižkách, ktorým rada dávam šancu.
Hlavnou rozprávačkou príbehu je Natália, niekedy až priveľmi citlivá a vnímavá pani, ktorá sa spontánne rozhodne ísť si za svojím snom. Napriek stabilnému životu v hlavnom meste, ktorý už sám o sebe znel pre mňa ako rozprávka, sa s manželom rozhodnú opustiť ruch Paríža a presťahovať sa do menšieho mestečka na juhu Francúzska. Práve tu si Natália kúpi kníhkupectvo na malebnom námestí a splní si tak svoj sen – ktorý možno v malej miere drieme takmer v každom z nás, milovníkov kníh.
V jednotlivých kapitolách nás Natália zoznámi s niektorými zo svojich zákazníkov či ľudí z mestečka. Sú to postavy, do ktorých sa dá dobre vcítiť a asi každý sa v nejakej tak trochu nájde. Každá z nich prežíva svoje vlastné radosti aj starosti a ktoré si obľúbite – niektoré možno aj viac ako samotnú Natáliu. Títo ľudia prichádzajú do kníhkupectva po knižky, ale aj na milý, niekedy trochu filozoficky ladený, rozhovor. Knižka obsahuje aj mnohé referencie na ďalšie knižné tituly – väčšina je dostupná len v origináli, mne sa však tento koncept zapáčil. Napriek tomu, že si niektoré spomínané tituly zrejme neprečítam, nepôsobilo to na mňa nijako rušivo.
Knižka je plná nádherných myšlienok, ktoré môžu inšpirovať, potešiť a aj rozplakať. Mohli by sme polemizovať o tom, že nie je veľmi reálne vstúpiť do kníhkupectva a takmer okamžite sa začať zdieľať s predavačkou a majiteľkou v jednej osobe o svojich najhlbších starostiach. Čo sa však nedá uprieť je sila kníh spájať rôznych ľudí a sila písaného slova podávaného v správny čas správnemu človeku.
Kniha je písaná veľmi ľudsky, oddychovo a veľmi ľahko sa číta, nejde o žiadnu turbulentnú drámu s neskutočnými zápletkami, je práve vhodná do pokojného poobedia k šálke čaju. Atmosféra kníhkupectva, ale aj mestečka, je vykreslená veľmi upokojujúco, a aj po dočítaní knižky sú to práve pocity pohody a akejsi rovnováhy, ktoré vo mne pretrvávajú.
Hoci by sa dala prečítať na posedenie, možno je lepšie si na ňu dopriať čas a byť na chvíľku sám s myšlienkami a s odkazom zákazníkov Kníhkupectva na bylinkovom námestí, pretože žijú svoje životy tak ako my a môžu nás povzbudiť na našej ceste. Vďaka nim môžeme cítiť, že nie sme jediní na svete vo svojich starostiach a že môžeme nájsť pomoc a povzbudenie. A na druhú stranu, my môžeme byť tou pomocou a posilou pre ľudí okolo nás.
Takže, nájdete sa skôr v Natálii, ktorá sa rozhodne vydať po ceste za svojím snom, no akosi si nevie nájsť cestu k svojim dospelým deťom alebo v pokornom Arthurovi, ktorý prijíma svoje povinnosti, hoci sníva o dobrodružnej, ale neistej kariére herca? Alebo sa radšej vydáte na, nielen knižné, cesty so Jacquesom, ktorý objavil sám seba až po rodinnej tragédii? A možno si aj vy prostredníctvom príbehov rozširujete obzory nielen literárneho sveta, podobne ako Cloé?
Komentáre
Zverejnenie komentára