Ešte vám stále nie je jasné, čo si pod mestskou legendou máte predstaviť? Uvediem vám jeden príklad z doby tesne poprevratovej, z obdobia môjho detstva. Vtedy dostal zákaz „nerozprávaj sa s cudzími ľuďmi“ úplne nové zafarbenie; varovali nás, že po Slovensku chodí čierne auto bez značiek, ktoré unáša deti. Seriózne sme tomu verili a báli sa. Smrteľne vážne to vtedy, samozrejme, vnímali aj naši rodičia. Bubák, čo strká neposlušné deti do vreca a odnáša si ich so sebou, tak dostal novšiu vizáž, a tieto historky nebrali na ľahkú váhu ani staršie deti, ktoré už akosi na mátohy neverili. Jasné, že výchovný rozmer tu už nenájdeme. Mestské legendy sú vždy senzačné, sú prvoplánovo zamerané na to, aby vyvolali údiv či zdesenie, a aby človek veril aj neuveriteľnému. Je jedno, že naša polícia sa v skutočnosti nikdy s únoscami vlastniacimi čiernu dodávku nestretla, predsa len, poznal som kamaráta, ktorý mal kamaráta a jeho sestra naozaj videla podozrivé auto pri ihrisku... alebo to bola sesternica? Vidíte… tieto fámy sa šíria ako klebety, nie je možné vypátrať ich zdroj, podobne ako aj pri vtipoch, majú kolektívny charakter a ich autor je vskutku ľudový. Vodníkov nahradili sérioví vrahovia, vlkolakov „úchyláci“, duchov mimozemšťania, pardon, duchovia sú stále populárni, a hoci ja som žiadneho nevidel, tak moja kamarátka má kamaráta, ktorý…
Och, lenže ja osobne na duchov verím, a to si teraz nerobím žarty! A práve z našej nekritickej viery, či ochote uveriť, a často i z naivity, ťaží naratív mestských legiend. Je očividné, že k mestským legendám majú blízko i konšpiračné teórie, hoaxy a najrozličnejšie špekulácie; tiež vychádzajú z podobných psychologických princípov. Niekto možno namietne: „A čo, že to aj nie je pravda? Veď mohla by byť! A predsa bez vetra sa ani lístok nepohne, ako hovorí to dávne príslovie. V škole nás učili, že napríklad také povesti majú pravdivé historické jadro, a údajne aj niektoré mýty a báje.“ Iste, aj taký scenár je možný. Na počiatku všetkého je nejaké pomyselné zrniečko rozprávačstva. Či už je tento prazáklad faktický alebo čisto fiktívny, či zmiešaninou oboch, má potom zrniečko tendenciu vyrásť do natoľko ohromných rozmerov, že by sa čudovala i Jackova fazuľka. Určite ste už počuli o žiletkách v tobogáne, mŕtvole pod posteľou v prenajatej hotelovej izbe, infikovaných ihlách nastražených na sedadlách autobusov MHD… a je toho ešte veľa. Niekedy sú mestské legendy okorenené aj poriadnou dávkou morálnej paniky. Za všetky spomeniem napríklad príbehy o organizovaných satanistoch, ktorí bažia po ľudských obetiach, a ktoré boli obľúbené v 70. rokoch v USA. Vždy si však za cieľ dávajú nejakú tu paniku vzbudiť. Niektoré mestské legendy majú regionálny rozmer, ale dnes, v dobe „sieťovej“, je už väčšina univerzálna. A tak sa po celom svete potulujú vražední klauni… Napokon, táto časť popkultúry, to je len moderná inkarnácia strašidelného ľudového folklóru našich praprarodičov, ale niekedy naberá ozaj groteskný až bizarný rozmer, veď viaceré mestské legendy majú humor poriadne vyfarbený na čierno.
Ak sa chcete o tomto fenoméne dozvedieť viac, odporúčam vám sériu kníh Černá sanitka, ktoré sú vyčerpávajúcou zbierkou mestských legiend z Čiech a sú sprevádzané i odborným komentárom, ale ak sa chcete jednoducho len postrašiť a zabaviť, napokon, to je zmysel mestských legiend ako takých, siahnite po zaujímavom titule, kde sa stretáva písaný text s komiksom, a ktorý sa volá… no áno, Mestské legendy.
Komentáre
Zverejnenie komentára