Vtiahla ma však už úvodom. Autor ma previedol všetkými tými psychologickými a sociologickými experimentami a výskumami o ktorých som so zatajeným dychom čítala pod čiarou. Výskumy na základe ktorých si mnohí utvorili názor na svet a najmä na ľudí okolo seba. Veď kto z vás nepočul o standfordskom väzenskom experimente? Alebo ak sa až tak nezaujímate o sociológiu, možno ste čítali knihu Williama Goldinga Boh múch. Všetky tieto príbehy mali niečo spoločné: Chceli dokázať, že človek je tvor v svojej podstate zlý.
Rutger Bregman však ide ďalej. Znovu hľadá detaily spomínaných udalostí, ak sa dá, pýta sa svedkov, číta staré noviny. A pri tom často nachádza dôkazy o celkom opačnej premise: Človek je dobrý. Spoločenský, priateľský, nápomocný... Vysvetľuje, kde vedci a autori nekládli správne otázky alebo svoje hypotézy testovali nesprávnym spôsobom. Pre mňa bola táto kniha plná správ o nádeji a dobre.
Autor v poslednej kapitole ponúka aj desatoro pre život založené na jeho vlastných skúsenostiach:
1. V pochybnostiach predpokladajte to najlepšie.
2. Hľadajte win-win scenáre.
3. Viac sa pýtajte.
4. Kroťte svoju empatiu a cvičte svoj súcit.
5. Snažte sa druhých pochopiť, aj keď nerozumiete ich pozícii.
6. Milujte svojich blízkych tak, ako iní milujú svojich blízkych.
7. Vyhýbajte sa správam.
8. Nebite náckov.
9. Neskrývajte sa: nehanbite sa byť dobrí.
10. Buďte realisti.
Viacero z týchto pravidiel znie bez kontextu knihy nepochopiteľne. No píšem vám ich zámerne. Ak vás podobná tematika zaujíma, neobíďte knihu Ľudskosť. Budete sa po nej cítiť ako lepší človek. :)
Komentáre
Zverejnenie komentára