A predsa sa vyskytlo zopár autorov, ktorí písali príbehy o tvrdých gentlemanoch, čo si neobliekali biele rukavičky, ale zvykli ich nahrádzať rukavicami vystuženými a vyplnenými, v tých dávnych časoch, konskými vlasmi. Boli to príbehy o sile, cti, sláve, odvahe a ľudskej nezdolnosti. Ale ak mal spisovateľ väčšie ambície ako len predstaviť napínavý dobrodružný príbeh a neuspokojil sa iba s pobavením čitateľa, ktorý využil oddychové čítanie pre vlastnú kratochvíľu a relax, musel byť realistický až naturalistický, musel ukázať boxerov v nestlmenom a tiež neprikrášlenom svetle a hlavne, musel ukázať skutočného človeka, nie jeho romantizovanú podobu. Musel ho vyzliecť z tela a ukázať jeho dušu. Jeho psychiku, motiváciu, jeho osobný a osobnostný rast alebo pád.
O toto sa pokúsil, svojho času populárny, ruský spisovateľ G. I. Sviridov, ktorý sa preslávil svojimi románmi z boxerského prostredia. Sám sa tomuto nekompromisnému a zoceľujúcemu športu venoval a k „borcom od fachu“ mal vždy blízko. Čitateľ to od prvých stránok rozpozná, je mu jasné, že autor to má z prvej ruky, a vie to aj dobre a pútavo podať - opisy stretnutí a duelov sú skutočne strhujúce a užijeme si ich dosýta. Postupne sledujeme tŕnistú a spletitú cestu Sidneyho Jacksona, od malého chlapca až po muža v rozkvete mladosti, od jeho prvého neľahkého tréningu až po zápas o titul. I jeho vlastný vnútorný prerod od slávneho šampióna, obdivovaného a zbožňovaného, no vždy skromného a správneho, s nohami na zemi a so srdcom na pravom mieste, na uvedomelého človeka, ktorý sa po zranení, čo mu de facto ukončilo kariéru pustil do spoločenského boja a nakoniec sa stal z neho vyhľadávaný a mimoriadne cenený tréner.
Do istej miery je to aj spoločenský, sociálny román. Som rád, že súdruh Sviridov neskĺzol k tomu, aby z knihy spravil román socialistický. Istým narážkam a obdivným poznámkam o komunizme sa nevyhneme, je to daň doby, miesta a režimu, ale je to našťastie len veľmi decentné. Oveľa väčšiu časť románu zaberá kritika kapitalizmu. Bolo by ľahké odbiť to ako povinnú ideovú rozcvičku sovietskej literatúry a boj proti triednemu nepriateľovi na všetkých frontoch, ale pravda je taká, že Amerika tých rokov, hoci i krajina neobmedzených možností, mala aj druhú, odvrátenú a vôbec nie prívetivú tvár. Dravý industrializmus, vykorisťovanie robotníctva, obrovské ekonomické a vzdelanostné rozdiely medzi obyvateľstvom, rasizmus, bujnejúca korupcia... Chudobnejšia populácia veľkomiest mala na výber buď drieť v továrni a zničiť si zdravie v mladom veku alebo... odmietnuť tento údel a pokúsiť sa o nemožné.
Malý Sidney Jackson túži po kariére profesionálneho boxera. V jeho detských očiach to znamená stať sa hrdinom. Keď dospeje a naozaj sa stane miláčikom športového publika a celebritou, bude konfrontovaný s realitou a zistí, že pod pozlátkom je všetko prehnité. Je to obrovská dezilúzia, ale z rozbehnutého vozňa sa už nedá vyskočiť. Po úraze sa ho manažér zrieka a Jackson sa po mnohých peripetiách ocitá na tom najmenej pravdepodobnom mieste zo všetkých - v Uzbekistane, kde nemá inú možnosť, ako živiť sa poctivou manuálnou prácou a nie tým, že protivníkom napráva nosy. Tu je i svedkom revolučných dní a aktívne sa zapojí do bojov Ruskej občianskej vojny na strane červenoarmejcov. Napokon sa usadí, ožení a stane rešpektovaným trénerom. V podstate stojí pri zrode boxu v ZSSR.
Znie to ako rozprávka či dokonca ako propaganda? Tiež som mal ten pocit a hoci ma kniha bavila, v poslednej tretine som, po takej nečakanej a ostrej dejovej zatáčke, mal nevdojak prezieravý a trochu i zhovievavý úsmev na tvári, ktorý sa len prehlboval. Roztomilá a účelová fikcia, vykonštruovaná oslavná bájka, mal som na jazyku. Ibaže na konci sa autor dušuje, že príbeh je pravdivý. Síce som mu neveril ani slovo, ale znel tak presvedčivo, že som nemohol inak, a položil som strýčkovi Google-ovi pár otázok. A... nech to znie akokoľvek neuveriteľne, je to pravda! Jasné, autorská invencia a fantázia, to je priam umelcova licencia, plus nejaká tá dramatizácia a hyperbolizácia, ALE príbeh je v jadre pravdivý.
A vtedy som si uvedomil jednu skutočnosť. Nie spisovatelia, ale život
píše tie najzvláštnejšie príbehy. Spisovatelia sú tu na to, aby ich
zaznamenali.
Komentáre
Zverejnenie komentára